Utajený

Michael Haneke na sebe upozornil několika dobrými filmy. A tak napadlo Francouze aby pozvedl jejich pokleslou filmovou školu. Kde jsou ty časy, kdy Francie točila dobré filmy, tak dobré, že byly vyhledávané a bavili i poučovali. Francouzská kinematografie ale už dávno je vzadu, a stačí užít slov A.Delona: "Jsem rád, že jsem zažil dobu, kdy mě a lidi kolem filmování bavilo, zatímco dneska už to beru, že film je." K podstatě tématu tohoto filmu: proč by se měl někdo třást strachy, že o něm někdo něco ví? A ten co něco ví, tak není určitě tak důsledný, aby toho věděl hodně, protože jeden čloěvk se o druhého zajímá tak málo, že většina lidí nezná ani sebe samé. A když je většina lidí tak líná poznat sám sebe v různých možnostech, které život poskytuje, nabízí, tak proto raději jen koukají na špatné filmy. Tenhle se dá ale jednou vidět. Někdo to zvládne i víckrát, protože nemá paměť, takže zase to vidí po čase jako novinku. A někteří filmaři a televizní pracovníci to ví, a tak toho využívají... (10.04.2011)

nechcem nikomu nič vnucovať, nechcem nikoho urážať ani šokovať a nechcem sa tváriť, že som úplne a dokonale pochopil všetko a zodpovedal si uspokojivo na všetky otázky, ktoré mi Hanekeho film Utajený ponúkol . . . ale rozhodne som ochotný pevne si stáť za tvrdením, že "Caché" Michaela Hanekeho je GENIÁLNY film, plný nepokoja, podpovrchového napätia, veľkého tajomstva, vyšperkovanej a do dokonaleosti dotiahnutej dramaturgie a spôsobu vedenia divákovej pozornosti a rozprávania príbehu, otázok, jedného veľkého šoku, dokonalej réžijnej a scenáristiekcj práce a nemilosrdne civilnýých Binoche s Auteuilom; Skvelé, ja "smekám"; (15.04.2008)

Začalo to dobře, motivů jsem nalezl hned několik a těšil jsem se na pointu. Bohužel kolem poloviny začal děj přešlapovat na místě a z dalších nekonečných záběrů jsem dál získával dojem, že Haneke snad jako neví, jak z té šlamastyky ven. A závěr v podstatě nebyl, minutový záběr na studenty vycházející ze školy a titulky? Chápu smysl otevřeného konce, ale tady jsem měl spíše dojem, že bude následovat druhý díl. Pro mě zůstalo mnoho nezodpovězeno. Je to obrovská škoda, mohl z toho být daleko lepší výsledek, neboť Daniel Auteuil podal perfektní výkon. (29.12.2011)

Pohodlne sa usaďte, porozprávam vám fiktívny príbeh o vzniku jedného mimoriadneho filmu. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden režisér-scenérista. Známym sa stal vďaka svojim umelecky náročnejším filmom a obľúbili si ho hlavne kluboví fajnšmekri. Jeho filmy často súťažili na festivaloch a nejaké tie ceny aj povyhrávali. Teraz sa však rozhodol pre ráznu zmenu smerovania svojej tvorby. Napísal scerár filmu, ktorý by sa typova dal zaradiť k momentálne populárnemu subžánru "psychothriller s pointou". "Tí sa budú diviť, Haneke a mainstream...", pomyslel si. Nášmu hrdinovi sa dokonca podarilo naverbovať aj výborných hercov Daniela Auteuila a Juliette Binoche ako aj francúzsku legendu Annie Giradot, a tak nakrúcanie nízkorozpočtového filmu s veľkými ambíciami mohlo začať. Všetko prebiehalo podľa plánov, čoskoro bol film nakrútený a na rad prišla postprodukcia a strihanie. Tu sa náš milovaný Haneke začal cítiť nesvoj, lebo mal neustály pocit, že tomu niečo chýba a čím ďalej nad tým rozmýšľal, zisťoval, že asi urobil veľkú chybu, lebo materiál bol nanajvýš priemerný. Už by sa bol dostal do hlbokých depresií, ale zrazu to prišlo - nášho hrdinu osvietilo nebeské svetlo a on si uvedomil skrytú pravdu. On nikdy ani nechcel natočiť film s pointou, chcel pokračovať vo svojej umeleckej tvorbe a svoje veľdielo mohol natočiť len tak, ak oklame aj sám seba. On svojich priaznivcov nesklame! Jediné, čo musí spraviť, je odstrániť posledných 10-15 minút filmu (kde by sa pravdepodobne zistilo, že hlavný hrdina George je schizofrenik). Prídu záverečné titulky a "hľadači skrytých myšlienok" sa môžu ešte dlhé dni rozplývať nad nesmierne hlbokými ľudskými, existenciálnymi, politickými, filozofickými alebo inými posolstvami (ktoré samozrejme neexistujú a existovať nikdy nemali), na druhej strane "háveď, ktorá nerozumie umeniu", bude z kina odchádzať nekonečne nasratá, lebo vyhodila peniaze za niečo, čo nakoniec nepochopila. A samozrejme náš hrdina sa stane opäť predmetom nekonečného obdivu a povyhráva najrôznejšie ocenenia. Koniec, a ďakujeme "majstre". 2/10 (10.12.2005)

Kubrickovsky čistá filmárčina, jedinečné skĺbenie divadelných a filmových vyjadrovacích prostriedkov. Hanekeho chladné (pomalé a tiché) komponovanie (takmer výhradne interiérových) scén mi síce nie je práve najbližšie, no režisérov perfekcionizmus sála z každej minúty filmu a často zatajuje dych. A raz ho na pár sekúnd brutálne zastaví (hoci na tento šok dopredu požmurkávajúc upozorňuje v scéne rozprávanie "vtipu" za stolom). Iný film, ktorý - nech sa vám bude pozdávať akokoľvek - určite z vás len tak nevyprchá. Zatiaľ najobsažnejšia a najlepšie zvládnutá rola Daniela Auteuila z tých, v ktorých som ho videl. (17.10.2006)