Cotton Club

„Bavlnový klub” je nočný, TOP-špičkový, harlemský podnik, zažívajúci asi najväčšie fanfáry už od roku 1928, kde sa do rána tancuje a spieva, že publikum je automaticky, úplne celé bez seba, lebo aj takí HERCI: Charlie Chaplin, Jim Cagney, či aj taká speváčka Fanny Brice, sem radi vkročia. No, taktiež sem i takí zločineckí mafiáni s veľkou obľubou zavítajú, že koľkokrát dôjde ku stretom, ktoré končia totálne-fatálne. Nadaný, jazzový trumpetista Michael “Dixie” Dwyer, ktorého meno vyslovuje snáď iba jeho matka, čo tu inak stále tak o dušu na trubke vyhráva (aj hranie na klavíri zručne ovláda), že raz, pohotovo a duchaprítomne, s vlastnou odvahou, zachráni miestneho gangstera Dutcha Schultza pred dynamitom, ktorý mu bol pod stôl náhle hodený od dvoch, falošných fízlov, keď práve odvtedy, sa mu stáva akousi spojkou, prostredníkom, cez ktorého sa budú rozvíjať ďalšie udalosti, trebárs, znepriateliť si iného gaunera (Owneyho Maddena), absolútne nepripadá do úvahy, pretože svoje chápadlá, má asi všade ? A tak radšej, kvôli bezpečnosti, Dixie prikývne na lukratívnu ponuku z Hollywoodu, kde má jednak Madden svoje styky, alebo herečka Gloria Swanson, mu na začiatok udelilí odporúčanie. Čiže od jedného hrdloreza, k druhému, keď aspoň, extra, dobije ešte "strieborné plátno" s filmom "Šéf bandy" . Zatiaľ tu mám typickú, kriminálnickú, filmovú zložku, ktorá sa často miesi s vystupovaním afroamerických umelcov, od prvotriednych steperov, ktorí sa snažia presadiť v šoubiznise s predsudkami zo strany bielych, až po sexy speváčku, miešankyňu Lilu Rose Oliver, a tak teraz vážne neviem, čo chcel režisér a scenárista Francis Coppola, nakrútiť skôr, či gangsterský alebo hudobný film ? Pravdepodobne skombinoval obidva žánre dohromady, čím sa vytvára taký zvláštny mix, o ktorom neviem, čo si mám vlastne myslieť ? Určite viem, že Diane Lane je síce krásavica, najmä za mladých čias, ale herecké nadanie isto nemá, ako jej kolega Richard Gere, ktorý mi tu zase prišiel, ako fackovací panák, ktorému sa nikdy nič nestalo. Francis už trošku preceňuje svoje sily ?! (24.05.2020)

Réžia Francis Ford Coppola, scenár Mário Puzo. Čo viac si priať? Vynikajúci retro film v dobových kulisách. Výborné herecké výkony aj kamera, ale predovšetkým hudba. V Cotton Clube pôsobil dlho Duke Ellington, preto je vo filme použitá rada jeho skladieb .Aranžmá sú výborné, zodpovedajú duchu doby. Veľmi som sa na tento film tešil a nebol som sklamaný. Nejde zabudnúť ani na stepárske čísla vo výbornom prevedení. Vďaka za tento film, ktorému dávam plný počet bodov. Neviem či existujú filmy s obdobnou hudbou a či je možné ich niekde vidieť. (04.02.2015)

Tak toto se Coppolovi příliš nevydařilo. U snímku jsem se nudil, a dlouhou dobu mě ničím neoslovil, ať postavami, hudbou či celým příběhem. Ani akce a zábavná vystoupení jsem si příliš neužíval, působily na mě šedě a průměrně. Opravdu světlou vyjímkou byl Nicolas Cage, který jako jediný hrál nadprůměrně a ostatní herce přečníval včetně Richarda Gera, o to víc mě mrzí jeho malá stopáž, kdy jde vidět. Za pochvalu ještě stojí vyřizování a střet mafiánů, ale i tohle předvádí Coppola lépe v Kmotrech. Tři hvězdy má film ode mne s přivřenýma očima, ale už mu zůstanou, neboť se na další zhlédnutí rozhodně nechystám. (18.05.2014)

Vynikajícím způsobem zachycená atmosféra 30. let. New York, Harlem a jeden jazzový bar, kde se nejen tančí a zpívá, ale také se zde schází šéfové podsvětí. Excelentní taneční čísla a skvělá dobová hudba, to je to, co " dělá " především tento snímek. Výborný Bob Hoskins, krásná Diane Lane jako osudová žena a nevýrazný Richard Gere ( upřímně se divím, že si ho Coppola do role mladého hudebníka Dixie Dwyera vybral ). Na druhou stranu musím uznat, že jsem čekal o dost horší výkon. Gere film rozhodně " netáhne " , nicméně ho ani " nestrhává dolů " . Nevadilo mi ani pomalejší tempo, ba právě naopak, co mi však chybělo k většímu zážitku a tím pádem i lepšímu hodnocení, byl SILNĚJŠÍ PŘÍBĚH. 75% (13.07.2009)

Pekná, netradičná gangsterka, ktorej príbeh sa rozvíja na pozadí harlemského klubu, v ktorom sa stretávala tá najlepšia newyorkská smotánka. Okrem veľmi dobre vštiepenej rasistickej otázky sa vo filme odohráva popri príbehoch lásky najmä krátky život amerických gangstrov. Hudobné a tanečné čísla dodávajú postupom času príbehu veľmi slušné grády a ich zakomponovanie je jeho neoddeliteľnou súčasťou, čo je cítiť najmä v závere, kde stepujúci tanečník dotvára smrteľnú atmosféru v najdusnejšej scéne filmu. Coppolova réžia je veľmi uvážlivá, veľmi striedma, no na tých správnych miestach vie poriadne pritvrdiť a prekvapiť. 85%. (24.04.2010)