My z deviatej A

Poetická romantika s minimalistickou detektívnou odbočkou o pätnásťročných. Štefan Uher dodal snímke nový obraz a filmárske postupy a celý snímok tak pôsobí veľmi sviežo. Jednoduchým spôsobom využíva jemný humor a aj vážnym veciam dodáva odstup. Film sa síce nevyhne chybám, ale nie sú nijako závažné. (06.07.2018)

Uherovi to išlo neskôr lepšie s mládežou vyzretejšou (Slnko v sieti) a ešte lepšie s frustrovanými dospelými (Kosenie jastrabej lúky). Takmer bez deja, melancholicky ladené, ale hlavne autorsky rozpoznateľné. Len škoda, že si s 15 ročnými spájam všetko iné, len nie melanchóliu. A Ľubo Roman ako najväčší fešák v triede! Súhlasím s názorom, že vidieť to v osmičke (devinu sme nemali), spojím si triednu krásavicu 9.A s nejakou našou a film by som prežíval neporovnateľne silnejšie. (15.09.2014)

Těžko se nějak vyjadřovat o tomto snímku. Děj je místy velmi zmatečný, to je nutno přiznat. Kdybych se před zhlédnutím tohoto filmu nepřečetl nástin děje, tak v tom asi plavu. Takhle jsem už částečně věděl, o co tam jde. Jinak film nenabízí žádnou výraznější zápletku, celý děj se točí kolem triviálních vzkazů, označených záhadným písmenem "T" v kroužku. Prakticky je to docela nudný snímek, který by v dnešní době asi neobstál. Sledujeme příběhy jedné třídy a zároveň třech mladých lidí, třech kamarádů, kteří pátrají po původci všech vzkazů, které jim nejsou zrovna příliš po vůli. Ale nečekejte od filmu nějakou přílišnou zábavu. Dávám nakonec dvě hvězdičky, protože mám slabost pro filmy ze školního prostředí, ale tento film příliš nedoporučuji zhlédnout, pookud chcete nějaký film odpočinkový. U tohoto filmu musí být člověk neustále v obraze, jinak se v ději ztratí... (17.11.2007)

Rane sedesatkovy (rozumej vizualem spis padesatkovy) barevny detsky film. Neni to uplne marne, alespon pokud chcete videt jak fungovali skolaci v dobe, kdy neexistovaly mobily...na fruhou stranu je videt, ze i tak je to tendencni, protoze misty se zaci (predpokladam ZS) chovaji, oblekaji a mluvi jako dospeli... (20.11.2023)

Jednoduchý film o dospievaní. Možno, že sa v ňom Uher ešte neukazuje ako režisér, ktorý je hodný zapamätania, ale k výrazovému a emocionálnemu náboju o rok staršieho Slnka v sieti nemá tento film ďaleko. Jednak je to film hravý, plný príjemných postavičiek, priateľstiev a prvých lások a je zasadený do Bratislavy roku 61. Vidieť Michalskú ulicu, alebo nábrežie Dunaja, bez moderných vymožeností je veľmi príjemný zážitok. Je jasné že sa tu Uher ako tvorca hľadal. Ale film nenudí, je zábavný a doslova volá po podobných filmoch. Či už sa jedná o zádumčivého hlavného hrdinu, rozumbradu, ktorý všetko vie a všetko vie zistiť, alebo o postavu mladej slečny, ktoré jr zo povestné najkrajšie dievča s triedy aké poznáme hádam všetci. My z deviatej A volá po podobne ladených filmoch, ktoré možno nie sú úplne reálne, ale v tomto žánri a duchu na tom nezáleží. Viem si predstaviť, že vidieť to, keď som mal 12, tak by som to miloval. A z nostalgie a možno preto, že to dieťa mám stále v sebe, som bol nadmieru spokojný a príjemne potešený. (29.03.2012)