Aaltra
Aaltra
Obsahy(1)
Príbeh dvoch susedov, ktorých vzájomná nevraživosť dovedie až na invalidný vozík. Nepriaznivý osud ich spojí na netradičnej púti naprieč Európou, pri ktorej na všetkých kašľú, no veľmi radi ich "cicajú" ako otravné komáre. Nekorektný a hlavne čiernohumorný kopanec do všetkých spoločenských a humanistických konvencií. (vojo)
Videa (1)
Recenze (52)
Masakr černá komedie, kde se málo mluví, ale vozíky lítají a jezdí co jim vzorek stačí. Minimalistická komedie tahající věci do absolutna. Jedno ponaučení jsem si vzal, nikdy nepomáhej vozíčkářům, ukradnou ti i motorku před očima :D Parádní nezávislá černá zábava, kde na jednoznačné načrtnutí charakteru hlavní dvojice stačí snad minuta filmu. 92% ()
Vzorce správania k postihnutým sú v spoločnosti dané, či už právom, morálkou, tradíciou. Čo ale v prípade, ak sa invalidi prestanú trápne poklonkovať, zneužijú súcitné prejavy okolia na maximum a nastúpia na cestu sebavedomého vyjednania si svojich práv? A čo, keď počas tejto cesty navyše zistia, že ich životy do postihnutia boli zúfalou rutinnou, nezaujímavou a šedivou cestou k postupnému zániku v uniformnej priemernosti vzorného európskeho úradníka, či farmára ? Odpoveďou môže byť napr. Aaltra - vozíčkárska road movie z Belgicka do Fínska (kde sa objaví Aki Kaurismäki v malej, ale dôležitej úlohe). Drobné príhody dvoch excentrických a nadmerne drzých invalidov na ceste prinesú riadnu porciu zábavy priaznivcom spomenutého fínskeho režiséra, máloslovného situačného humoru a všetkým tým, ktorí vedia, že tá asfaltovými cestami, drôtami, veternými elektrárňami a fabrikami pokrytá a prísne rozparcelovávaná Európa má ďaleko od médiami prezentovaného malebného kusu prírody. ()
Jako komedie mi to v žádném případě nepřišlo. Příliš realisticky zpracované na to, aby se tomu člověk mohl smát. Při sledování filmu jsem pociťoval akorát nechuť a obavy z toho, jaká skličující scéna ještě člověka čeká. Jediná hvězdička je za výtvarné zpracování. Sice se k žánru komedie vůbec nehodilo, ale umělecky dopadlo na jedničku. Připomínalo mi dva klipy od Depeche Mode, Behind the Wheel a Never let me down again. Roztřesenci z Dogma 95 by si měli vzít příklad z nepohyblivé kamery a dlouhotrvajících záběrů, které perfektně vystihovaly neutěšenou realitu života těch dvou vozíčkářů. ()
Aaltra mi bohužial spolu s jej hlavnými hrdinami nesadla ani zaboha! Navyše nemám rád motokrosové motorky! Záver filmu z Fínska v hlavnej úlohe s Aki Kaurismäkim jednoznačne najlepší. Tam ten vplyv som už vytušil, ked som zbadal tú barovú kapelu s unudenými ksichtami lokálnych štamgastov. Avšak kvôli tým dvom nesympatickým držkám v hlavných úlohach som mal celý zážitok z filmu sprznený. ()
Šarmantný francúzsky humor mixnutý poriadnou dávkou hovadín, to sa tak často nevidí, ale keď už niečo také vznikne, tak to stojí za to. Pomerne citlivú tému otvorila dvojica režisérov (zároveň scenáristov a hlavných predstaviteľov). Lepšie spracovanú road-movie o handicapovaných blbcoch si však predstaviť neviem. Jemné sfarbenie do dramatických farieb určite pomáha celej atmosfére filmu, pretože spraviť z filmu úplnú prasačinu by bolo asi dosť nekorektné, takže tento smer bol zvolený správne. Kamera je víťazným prvkom celej technickej stránky filmu. Jednoduchá, no veľmi dobre vypointovaná. Ťažko sa komentuje herecký výkon hlavných hrdinov, pochopíte, keď uvidíte. Ale pohyb na invalidnom vozíku im šiel dobre. 80%. ()
Galerie (4)
Photo © Ad Vitam
Reklama