Neviditelné děti

Tento poviedkový žáner s viacerými príbehmi od viacerých režisérov z rôznych kútov sveta je neobvyklý a má svoje kúzlo. Prvý príbeh je o známej téme využívania detí ako vojakov. Páčilo sa mi, že to jedno dieťa nakoniec pochopí, že to, čo robí je zlé. Dovedie ho to, až k tomu, že stlačí spínač, ale nedozvieme sa, či potom neskôr zomrie, ak ho niekto vyruší a zodvihne sa z neho, lebo tým by to tam, tak či tak vyhodilo do vzduchu a niekomu aj ublížilo a myslím, že práve to to dieťa nechcelo. Ale to by sa dalo ospravdlniť tým, že mohlo byť v šoku. Avšak v tej poviedke sa nedozvedáme nič nového, takže je to len akési opakovanie, pripomenutie, či rekapitulácia. Za tú dávam 50%. Kusturica vsadil na svoju klasiku. Na začiatku použil motívy svadby a pohrebu, ktoré neskôr najlepšie využil vo filme Testament. Opäť je tam moriak a iné zvieratá a mám pocit, že ak by zahraničný divák sledoval len jeho filmy, mal by pocit, že na Balkáne všade pobehujú domáce zvieratá, sú tam blázni a všade sú cigáni. Inak tí cigáni sú tiež jeho bežný prvok vo filmoch a naozaj ich vie skvele obsadiť do filmu, tentokrát to bolo bez vulgarizmov a zo zaujímavým príbehom sirotského chlapca z nápravného centra (Uroš Milovanović), ktorému nakoniec povedia vážnu vec, že vonku je to horšie ako vnútri, čo možno nie je pravda, ale odráža zlú situáciu detí v týchto chudobných a vojnou poznačených oblastiach. Kusturicovi dávam za štandardný výkon len 40%, lebo neoslnil, čo bola škoda, len mierne pobavil tým zborom. Veľmi sa mi páčil príbeh od režiséra Leeho, ktorý ukazuje americkú konzumnú mládež, ktorá miluje komerčné produkty, umelých raperských spevákov a hrajú sa na to, kto je drsnejší, pritom sami doma žijú v morálnych a často aj v fyzicko-materiálnych problémoch. Ukazuje príbeh dieťaťa vyrastajúceho v nefunkčnej drogovo závislej rodiny, ale dáva aj nádej v tom, že rodina drží pohromade a že si uvedomí situáciu a dieťa dá do podpornej skupiny. Lee má u mňa 95%. Naopak Lund mohla najviac s príbehom pracovať. V Brazílii je totiž toľko špecifických problémov, toľko ciest ako ich riešiť a ako na ne poukázať, že to mohla podľa mňa zvládnuť lepšie aj po stránke uvedenia nejakých vážnych riešení. U mňa má 60%. Jordan a Ridley Scott dali príbehu úplne odlišný nádych a poňali ho zo strany fotografa, ktorý sa vracia do detstva a to mu pomôže zvládnuť neľahký osud. Toto bolo podľa mňa vysoko kvalitné. U mňa majú takých 90%. Veneruso naopak poukázal na pouličný život detí v Taliansku, ale nič nové sa tam nedozvedám, skoro žiadne riešenia, len jasne poukázaný konflikt v dvoch protichodných riešeniach, ktoré sú známe a dieťa uvedomujúce si situáciu na konci. Toto bolo na takých 40%. Posledný príbeh od Woo bol podľa mňa najlepší a najlepšie poukázal na rozdiely, riešenia a konzumný svet. Ukázal pouličnú prácu detí, chudobu, bohatstvo a rozvrátené vzťahy a u mňa má 98%. Celkovo to má u mňa tesné 4 hviezdičky. Ale bolo to fajn a uvítal by som viac takýchto projektov. (10.04.2012)

7 príbehov o neľahkých životných podmienkach detí, o ktorých sa príliš nehovorí. Prehliadka negatív z rôznych častí sveta (detskí vojaci v Afrike, zberači odpadkov do zberných surovín v Južnej Amerike, potomkovia narkomanov so zdedeným AIDS v USA...) optikou rôznych režisérov vytvára spriemerovanú skrumáž, ako to už pri multipoviedkových filmoch so snahou o silnú výpoveď s presahom zvyčajne býva. Nadpriemerný je ako vždy Emir Kusturica a jeho balkánsky príbeh z ústavu pre mladistvých. (19.12.2005)

TANZA (režie: Mehdi Charef) 7/10-Pohled do afriky, kde již velmi mladí kluci mají Akáčka a nebojí se je použít.___ SMUTNÝ CIKÁN (režie: Emir Kusturica) 10/10-O jednouch chlapci z nápravného ústavu, který rád kradl a jeho rodina byla ještě horší. Otec ho mlátí flaškou do hlavy a celé to provází parádní muzika.___ JESUS CHILDREN OF AMERICA (Spike Lee) 10/10-Rodiče, kteří jsou HIV pozitvní + žloutenka B a C vychovávají nakaženou dceru, které se postupně doví, že je taky nakažená a celé okolí se ohradí proti ní :(.___BILU A JOAO (režie: Katia Lund) 7/10-Malý chlapec a dívka, recyklují odpadky pro trochu obživy.__JONATHAN (režie: Jordan a Ridley Scott) 4/10- Příběh o muž, který se na chvíli vrátit do svých dětských let.__CIRO (režie: Stefano Veneruso) 8/10- Příběh o klukovi, na kterého mají vliv rodiče. Není psychicky vyrovnanej, tak páchá neplechu.+pěkná píseň na konci.___SONG SONG and LITTLE CAT (režie: John Woo) 10/10- Kouzelné.V každém z nás je plamen ,ale je na ostatních lidech, kdy se spustí. U některých už hoří odjakživa, ale u některých ani nevzplál.Když se spustí, může být život hezčí. ----------------------------------------7,10,10,7,4,8,10------------------- -----------------"Všichni dospělí byly kdysi dětmi.Ale jen málo z nich si to pamatuje."------------------------- (26.12.2009)

Dlouho se mi tento film motal do front "chci vidět", protože se na něm podílelo vícero známých režisérů. Nakonec jsem se k němu dostal - film jé sérií několika kratších povídek, každá s jiným režisérem, které představují problémy dětí v nejrůznějších místech světa, které musejí často žít za velmi těžkých podmínek na okraji společnosti. Dobře, že se na to upozornňuje, chvályhodný projekt a problémy nejenom k zamyšlení, ale hlavně k řešení. Filmově hodnotím průměrem. (03.06.2014)

Poviedkové filmy majú schopnosť zaujať a v tomto prípade aj podporiť dobrú myšlienku, ale nedokážu zabrániť rôznorodosti pohľadov na problém i dosiahnutého výsledku v jednotlivých prípadoch. Zaujali ma časti nakrútené Spikeom Lee, Emilom Kusturicom, Katiou Lund a Johnom Woo, ale aj na zvyšných sa dalo nájsť niečo zaujímavé. Myslím si, že existuje viacero dôvodov, aby si ľudia tento film pozreli, obávam sa však, že naň pomerne rýchlo zabudnú. (07.07.2011)