Z

Prosím Vás, videli ste tento film vôbec, alebo len nie ste schopný si priznať aj chybu a pozrieť sa pravde do očí? V čom tento film manipuluje? Chcete snáď povedať, že ten súdny proces neexistoval? Že vojenská dikatúra, ktorá vládla 1967-1974 v Grécku bola spravodlivá, produktívna, slobodná a neporušovala ľudské práva? Musí naozaj každý, kto sa snaží veci meniť k lepšiemu, len tak nesedieť doma pri krbe a dívať sa, ako sa právo, ľudskosť a sloboda rozpúšťajú a miznú a demokracie je unášaná a preto je aj označený za ľavičiara, byť automaticky stalinista? Musíte hovoriť o násilí a korupcii u ľavičiarov ako o pravidle a u pravičiarov ako o výnimke? Tak aby bolo jasno - toto je silne dokumentaristický, určite nie jednostranný a vďaka postave sudcu a generálov konforntujúci, až do poslednej minúty nijako neangažovaný, neutrálny snímok, ktorý akurát tak natočil ľavičiarsky režisér s ľavičiarskymi umelcami, aby vyjadrili svoje pobúrenie udalosťami v Grécku a svoje ideologické postoje. Musím priznať, že po prečítaní tu prítomných komentárov upozorňujúcich na silnú jednostrannosť snímku a oslavovanie ľavičiarov som bol pripravený na podobný výplach mozgu ako v Zeitgeiste, alebo na emočné vydieranie ako v Mooreovkách, či aspoň na nehistoricky presný, či fiktívny alebo za vlasy pritiahnutý príbeh. Namiesto toho som dostal formálne dokonalé, obsahovo prekvapujúce a dramaticky vyhrotené, no neuveriteľne dokumentaristické a presné vylíčenie incidentu, ktorého následkom bola smrť gréckeho senátora a následne súdneho pojednávania obviňujúceho políciu z tohto činu, ktoré viedlo až ku konečnému vojenskému prevratu a ustanoveniu režimu plukovníkov v roku 1967, ktoré viedlo k vymazaniu mnohých občianskych práv. Tento film nám prezentuje obe strany konfliktu a aj tie neutrálne, nepodsúva nám žiadne nepravdivé údaje, nepresvedčieva nás o pravdivosti ľavičiarskej teórie, dokonca nás prostredníctvom sudcu presviedča o opaku, nikde neprezentuje ľavičiarov ako záchrancov ľudstva, len jednoducho rozpráva bez akéhokoľvek politického komentáru príbeh o vražde jedného politika. Táto vražda bola oficiálne objasnená, čo je dosť zvláštny prípad a nebyť čestného prokurátora Christosa Sartzekitosa, tak táto story nikdy ani neuzrie svetlo sveta. O pravicových extrémistoch nerozširuje žiadnu démonizáciu, dokonca ich obhajuje ("Spravil to, aby mohol splatiť svoje kamikaze. Také jednoduché!"), v každej postave nám prezentuje odlišný idelogický pohľad na problematiku (doktor - obeť, manželka - retrospektívy, členovia CROC-u - antičlánok, korunný svedok atentátu - túžba po svedectve, generál - "ochranca kresťanských hodnôt", sudca - neutrál, právnik - zapálený komunista, reportér - pozorovateľ) a zjavná komornosť filmu znemožňuje akékoľvek oslavovanie či emocionálne vydieranie. Ku komentáru spoločenských pomerov dôjde len na začiatku v dvoch minútach prostredníctvom reči doktora a v poslednej minúte prostredníctvom popisu osudu celého prípadu. Takže neviem, skadiaľ ste si vycucali tú jednostrannosť, silnú angažovanosť a idelogickosť, ale pokiaľ si myslíte, že sa tento snímok nelíši od tých normalizačných, tak sa sám seba pýtam, či ste naozajstní antikomunisti, lebo by ste museli vedieť, že socialistický realizmus a cenzúra by nič takého ako mnoho neutrálnych postáv, nespomenutie ksč a komunizmu, komornosť a autentickosť nedopustila. Skúste byť trochu objektívni, keď tak veľmi nenávidíte manipuláciu. PS: V jednom ale s Vami súhlasím; naozaj ide po režisérskej, strihovej, hudobnej, scenáristickej aj hereckej stránke o majstrovské dielo. (24.11.2011) (méně) (více)