Poslední dům nalevo

Silný a brutálny úvod Wesa Cravena ako režiséra nezabudnuteľných krvákov, ktorý svetu svojou prvotinou jednoznačne naznačil, že od neho filmovú zhovievavosť netreba čakať. Kultový zásek inšpirovaný Bergmanovou čiernobielou drsnou baladou Jungfrukällan (1960) nešetrí zvrátenou vizualizáciou, vyhrotenými situáciami, ponurou a smutnou atmosférou príbehu, vykresľujúci krátky a nešťastný osud dvojice priateliek žijúcich za mestom na samote u lesa. Neďaleký nočný život mesta láka. Treba byť ale opatrný. Štvorica nenapraviteľných vrahov rozprestiera svoje siete. Kto sa chytí, ťažko sa z nej dokáže vymotať. ### Strastiplná cesta Cravenovho The Last House on the Left, po ktorej film kráčal prakticky od samého začiatku, neopustila Wesov exploit ani po uvedení na trh. Vtedy sa prakticky len začal zamotávať a zahlcovať osud filmovej cesty The Last House on the Left rôznymi prekážkami. Problémy s produkciou, cenzormi a klasifikáciou MPAA (Motion Picture Association of America), ktorá na film uvalila raiting X, čím značne znemožnila filmu širšie a tým pádom aj úspešnejšie vydanie a distribúciu. Craven sa preto rozhodol svoje dielo upraviť, aby mohol od MPAA dostať rating R. Z výsledného zostrihu vyňal zhruba 20 minút, ale to MPAA stále nestačilo. Preto od zásahov upustil, všetky zábery vrátil späť a vydal sa cestou protekcie – t.j. cez svojho priateľa, z ktorého pomocou nakoniec vytúžený raiting R získal. Vo Veľkej Británii si s cenzormi z BBFC (British Board of Film Classification) užil Craven a jeho verzia ešte viac. The Last House on the Left v Británii sa prvý krát zakázal v roku 1974. Nemožnosť distribúcie a banu pominula v roku 1982, keby film mohla úspešne vydať spoločnosť Replay (jún 1982). Na trhu sa však moc dlho neohriala, pretože presne o rok (jún 1983) sa pristúpilo opäť k nadeleniu banu – umiestnenie na zoznam tzv. Video nasties. V roku 2000 film znova vychádza, toho roku je aj znova zakázaný. Pokus o release budúci rok stroskotáva. V roku 2002 The Last House on the Left konečne opäť vychádza a to prostredníctvom distribučnej spoločnosti Blue Underground video. Jedná sa ale o Cut verziu skrátenú o 31 sekúnd z už orezanej verzie (výsledná minutáž releasu z roku 2002 - 82m:32s). Následne Uncut verzia vychádza vo Veľkej Británii až v marci roku 2008 (Rated:18). Toľko komplikácii ešte aj inde po svete, veď je to len film preboha! TO AVOID FAINTING KEEP REPEATING, IT’S ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE. ### Silná značka THE LAST HOUSE ON THE LEFT poslúžila ako inšpirácia pri tvorbe rady filmov podobného razenia, či ako distribučné lákadlo odkazujúce sa na známu a úspešnú Cravenovu klasiku. Jeden z tých príkladov nezmyselnej odkazovej participácie bolo napríklad pridelenie distribučného názvu “The Last House on the Left, Part II“ v USA na titul Maria Bavy - Reazione a catena (1971), nemajúci nič spoločné so známym The Last House on the Left. Reklama hranice skutočne nepozná. Ku distribučným inšpiráciám a strelám mimo patrí napríklad aj pridelenie nálepky “Hitchhike: Last House on the Left“ krimi dráme Autostop rosso sangue (1977) a to len preto, že titulnej úlohy sa opäť zhostil podobne ako v The Last House on the Left charakterovo totožný David Hess, alebo jemne odkazovo nadhodený distribučný názov “The Last House in the Woods“ na taliansku vykrádačku Il Bosco fuori (2006). K titulom inšpirovaným, ale idúcim svojou vlastnou cestou, len z časti križujúcou sa s pôvodnou klasikou patria napríklad The Last House on Dead End Street (1977), La Settima donna (1978) [The Last House on the Beach], Sensitività (1979) [The Last House Near the Lake] a Last House on Hell Street (2002), a iné..... Ku menej originálnej vykrádačke The Last House on the Left a lá Jungfrukällan možno bezpochyby radiť L' Ultimo treno della notte (1975) [The New House on the Left/ Second House on the Left], a ku zdarenému remakeu zasa The Last House on the Left z roku 2009. (27.03.2007) (méně) (více)