Kubo

Slovenská vianočná klasika, ktorej som sa po mnohé roky oblúkom vyhýbal, nuž a teraz môžem pokojne konštatovať, že som v tomto smere nespravil žiadnu obrovitánsku chybu. Nechcem nijak znižovať význam folklóru, avšak mne osobne až takto výrazné zakomponovanie do filmu (mám tým na mysli najmä teda spievané pasáže, ktoré sú primoc časté a nekonečné) po chuti skutočne nie je, ba práve naopak - výrazne to znížilo môj osobný celkový dojem z iných zložiek filmu, ktoré boli zvládnuté pozoruhodne. Tým mám na mysli či už nesporne zaujímavý spôsob, akým bola netradične zdekorovaná tradičná slovenská dedina (tie umelecké kulisy sú priam pozoruhodné), humorná zložka alebo v neposlednom rade herecké výkony - kedy sa tu na natáčaní naozaj stretla takmer kompletná domáca herecká elita tej doby, ktorej krásnym spôsobom dominoval nenapodobiteľný Jožko Kroner, ktorý Kuba stvárnil naozaj božsky s patričnou noblesou. 60% (05.01.2018)

Ze su 60. roky najlepsou dobou v ceskoslovenskej kinematografii, je zalezitost dlhodobo znama. A tento film to len potvrdzuje. Aj ked to sice nema na Kladivo na Carodejnice a podobne majstrstyky, film dobre odsypa. A Jozef Kroner /osobne tohto herca mozem, hoci v Europe znamenal hovno/ hra svojho Kuba vskutku bravurne, k tomu herci ako Vasaryova a Romancik /Kladivo na Carodejnice, Na pochode sa vzdy nespieva/ potesia. 60 % (09.05.2013)

Jozef Króner bol skvelý herec, a tento film je toho dôkazom, je to vlastne oslava čias dávno minulých, bez televízie, internetu, mobilov, keď sa vonku zišla celá dedina a spolu spievali a zabávali sa, ľudia asi žili vo väčšej chudobe ako teraz ale i tak boli viacej bohatší ... už sa blíži čas sviatkov čiže si to opäť raz rád pozriem ... (18.12.2013)

Nevidiím nič zaujímavé na tom, ak má byť vtipné zosmiešňovanie postihnutého človeka, zdalo sa mi to nesmierne trápne a je to prvoplánový zámer, o nejako skrytom hlbšom zmysle a význame poukazovania na čosi to iste namlo byť... O kulisách a podobných hrôzostrašných záležitostiach sa ani vyjadrovať nebudem. (24.04.2007)

Svého času šly v televizi každou neděli české pohádky. Na rozdíl od filmových jsem ty televizní moc ráda neměla. V širším ohledu to platilo i pro filmy. Televizní inscenace s divadelními kulisami se pro mne staly málo atraktivní. To se naštěstí změnilo. Kubo je televizní inscenace v takřka divadelním provedení zaměřená především na dialogy. Stačilo mi 15 minut, abych si Kuba oblíbila. Jednoduchost kulis mi učarovala. Celá inscenace je vlastně jedna velká folklórní slavnost se zpěvy a tanci. Úsměvné proklamace či babské rady a povídačky nechybí. (12.01.2015)