Baščovanský a zať

"Robiť nevieš, trtkať nevieš, nič nevieš!". Co jsi se v komunismu naučil, v kapitalismu jako když najdeš. Starý Baščovanský má jasno, se vším a s každým. Nic ho nezastaví, rodinný rozpočet má rozvržený do konce svých dní a jeho sortiment nabízených služeb je opravdu široký. Začíná u výměny oleje a končí u asistovaného kuplířství. V tomto postkomunistickém tržním oraništi se plácá i vykořisťovaný, bezmocný zeť. Člověk zbaven svobody. V novém demokratickém světě. Ovšem i on má právo křičet a hodlá toho práva využít. Naprosto neznámí tvůrci nám tu předvádí excelentní groteskní obraz jakéhosi čecho-slováčka ve velkém světě, který začíná a končí v jeho domě a garáži. Velmi poučná podívaná, nazvaná zde právem slovenským Dědictvím. Nadčasovost snímku nakonec dokazuje i samotný vývoj Česka a Slovenska v druhé polovině devadesátých let. (12.01.2016)

Trefná satira slovenskej rannodemokratickej spoločnosti a začiatkov podnikania na našom území, ktorú by ste v databáze Slovenského filmového ústavu hľadali márne. Pritom ide o zabudnutý skvost a najlepší slovenský film za posledných cca 20 rokov, ktorý získal lokalkultový status okamžite po svojom odvysielaní v STV v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Celý dej sa síce dohráva iba v jednom dedinskom dome resp. na jeho dvore a vystupujú v ňom amatérski herci, postavy a hlášky, ktoré sa tu objavia sú však nesmrteľné... (07.06.2010)

Televízny film, ktorý sa na obrazovkách STV objavil po prvýkrát v prime time. Škoda, že v roku 1994 neexistovali peoplemetre, pretože takú vlnu emócií ktorú kritici i diváci vtedy vyventilovali v médiách, dnes nemajú ani MOJSEJOVCI. Bol to doslova škandál, pritom z dnešného pohľadu je táto sonda do porevolučného slovenského kapitalizmu nesmierne vtipná, poučná a nadčasová. (17.5.2007) (17.05.2007)

"Ááá, už viem čo chceš ty kurva nemčúrska. Eine moment. Eine, zwai kurva prichodit..." Ja neviem kto a prečo skrýva tento malý slovenský klenot a studňu neuveriteľných hlášok. Prečo STV vysiela film o 22.30 bez nejakej výraznej reklamy alebo upútavky? Nebyť csfd , neviem o ňom. Zostrihajte z toho minútovú upútavku a stavím sa, že je to najočakávanejší film mesiaca. Nevieme ho predať, preto, že je to "len" tv film? Tento malý tv film vytrel zadok všetkých profi hercom a režisérom na Slovensku. Netušil som, že u nás niečo podobné vzniklo. Akoby sme natočili slovenské "dedictví" alebo Pelíšky a nikto o tom nevedel. Dej filmu je veľmi dobrý, odráža tú chuť po podnikaní tesne po revolúcii, navyše v kombinácii s rodinnými problémami to nemá chybu. Hlavná postava gazda Baščovanský, to je proste neopakovateľný zjav. Neskutočný ksicht, povaha a každá jeho druhá veta je vtip, nadávka alebo životné múdro. Tvorcovia si vystačili s minimom. Neznámi herci, jeden dom, garáž a dvor. Neprávom zabudnutý slovenský kult. 90%. (10.01.2016)

Bohovo dobré, a to ešte dávno predtým, než bol na svete nejaký film. V časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky totiž vyšli na pokračovanie 3 diely rovnomennej divadelnej hry Dušana Taragela s Danglárovým minikomixom pod textom. Cca o 3 roky neskôr vznikol film, ktorý geniálnym spôsobom rozpohyboval výstižné Danglárove kresby. Tí herci akoby vystúpili priamo z obrázkov! Atmosféra, dej a dialógy absolútne suverénne odohrané takmer neznámymi hercami. Godárova hudba dodala príbehu správny šmrnc. Nie tu nejde len o humorný pohľad na začiatky podnikania v rozbiehajúcom sa kapitalizme na Slovensku, ale predovšetkým o vystihnutie života založenom výlučne na primárnych biologických potrebách, s dôrazom na zarábanie peňazí akýmkoľvek spôsobom. Groteskná nadsádzka vo svojej podstate dokonale demaskuje neuveriteľnú hlúposť kombinovanú s vychcanosťou najhrubšieho zrna, veľmi krásne poukázuje na totálnu nepotrebnosť akýchkoľvek politikov - od lokálnych po nadnárodných. Dialógy a výroky sú nezabudnuteľné:1. "A zapamätaj si - "Silnejší pes jebe, tak to vždy bolo a bude"! 2. Mária síce nie je v tvári bohviečo ale má veľké dydy. A veľké dydy sú základ rodinného šťastia!" 3."Já, kchurva, zá kóóólko ídeš défčatko ?". 4."Vyzerá ako ten žid - Arafat, či ako sa volá". Je veľká škoda, že okrem úvodnej projekcie toto tv dielo -podľa mňa najlepší slovenský film od roku 1989 - nebežal v kinách a tým upadol do pomerne silného zabudnutia, rovnako ako skvelý Danglárov plagát k nemu. (22.02.2005)