Generace X

Na jednu stranu šíleně divnej film, kde hrajou hlavní roli lhostejnost a až přehnaně podivný chování rodičů, ale na stranu druhou to je zajímavý a hlavně hodně chytlavý, přičemž zhruba do poloviny je to fakt excelentní, ale pak už přece jen převládne ta divnost nad zajímavostí a kvalita jde trochu dolu. Přišlo mi to jako takovej mix mez Americkou krásou a Donnie Darko, ale kvality obou snímku to nedosahuje. Nicméně Jemie Bell zahrál skvěle a Camilla Bell je fakt moc pěkná. (28.04.2008)

The Chumscrubber je jeden z mála filmů, které neumím ohodnotit. Při sledování jsem se cítil jako na houpačce. Pokud tvůrci zamýšleli stvořit drama tak se jim to povedlo jen z části, spíš vůbec. Pokud komedi tak je to ta největší šílenost. Opravdu jsem párkrát vybuchl smíchy. Největší uleťák byl každopádně starosta Ebbs v podání Ralpha Fiennese a nejvíc sexy byla bez diskuzí Crystal (Camilla Belle). (21.07.2006)

Tak toto bolo nečakané príjemné prekvapenie. Na prvý pohľad sa film možno javí ako čierna komédia, no podľa mňa ide skôr o smutnú drámu a trefnú spoločenskú kritiku. V Amerike to totiž medzi deťmi a ich rodičmi tak funguje - všeobecný všadeprítomný nezáujem zo strany rodičov, ktorý im potom deti v dospelosti vracajú. Potom nie je nič nezvyčajné, že ako rodina sa stretnú tak maximálne na Vďakyvzdanie a na Vianoce. Skoro každý Američan, ktorého som stretol sa sťažoval na niečo podobné. Ale vôľa zmeniť to tu nie je ani za mak žiadna. A dá sa to ešte vlastne? Asi už je neskoro, žiaľ... Navyše túto smutnú a ironizujúcu sociálnu kritiku spoločenského života vhodne dopĺňa pekný soundtrack a slušné herecké výkony. Silný nadpriemer. 85/100 (18.05.2017)

Napadajú ma 3 nepotlačiteľné klady, ktoré rozhodne stoja za zmienku. Od presného-správne zničeného hlavného hrdinu (Jamie Bell), cez duchovno-afektovano-úskočné etudy kvázi štastných rodičov, až po nečakane bystrý zápal pre úsmevné vsuvky (oko, pilulky) a…koniec. "Generácia X" sa usiluje o totožnú satiru ako "Americká krása", len si na to vyberá totálne vyšinutý, dosť neukotvený model sprostredkovania informácií. Čo by nevadilo keby nevytŕčali 2 podstatné (pre niekoho možno zanedbateľné) vady-prvoplánovosť a nerozhodnosť. Slovom, nabúravať konzumné rituály a pofidérnu behaviorálnu vedu západnej pologule cez nezmyselné, sardonicky podané defilé duší satelitného mestečka mi jednoducho nešmakuje-je príliš tvárne/márne. K tomu ta nadbytočná žánrová hra na slepú babu, kedy sa Arie Posin schováva za rôzne štýly a nedokáže jasne stanoviť svoj úmysel. Ak ním ale bolo vystavať zbytočne predramatizovanú, teenegersky nevyzretú a akože symbolickú podobizeň tzv. "americkej individuálnosti", tak sa to jednoznačne podarilo. Ja si však kritiku ľudského faktoru predstavujem inak a keby "Chumpscrubber" upustil od (tu) nemiestnej vážnosti, naopak ostal prevažne v tej ledabolej čierňave-jeho použitelnosť či platnosť by bola isto väčšia. (11.12.2011)

Skutočne žánrovo veľmi ťažko zaraditeľné. Čím to nazvať? Najviac mi sedí "Psychologicko-satirická dráma s prvkami ľahkej absurdity". Práve spomínaná absurdita je vlastne ťažiskom celého filmu, avšak zatiaľ čo zo začiatku to môže pôsobiť rušivým dojmom, postupne si na zvláštne/šialené/mrazivé/znepokojujúce správanie postáv zvyknete a ponoríte sa do ich osudov, ktoré možno postrádajú väčšiu hĺbku, ale je ich toľko, že by film musel trvať prinajmenšom 3 hodiny. Dostali ma všetky "rodičovské" herecké výkony, najmä excelentné dámy Allison Janney a Glenn Close, za zmienku stojí aj fešák Ralph Fiennes (prednedávnom som videla finále Harryho Pottera a ktože by to bol povedal že z Voldemorta sa nám vykľuje takýto neškodný delfín s bezbranným úsmevom? ). Jammie Bell svoje kvality len potvrdil a Hornerova hudba do filmu pasovala ako riť na šerbeľ, celkovo pochmúrny soundtrack a Placebo na úvod je zvládnutý. U mňa to na 100% nie je, ale jednoznačne stojí za povšimnutie a prípadnú diskusiu o tom, do akej miery sa tu dajú hľadať skutočné paralely s vývojom konzumnej a individualistickej spoločnosti a sociálnej letargie. (07.08.2011)