Policejní akademie 3

Tenhle díl je sice třetí, já ho ale viděl jako první. Možná proto jsem se u toho ještě bavil, i když je to béčko jako hrom, to se nedá popřít. Vtipy tam jsou místama dobrý, postavy jsou takový povahově typizovaný a to se mi dost líbí. Proto ty tři hvězdičky. Jinak ale šla policejní akademie časem tam, kam se podívají jenom celníci...(ano, správně - do prdele) (14.01.2008)

Opět skvělé pokračování Policejní akademie, ikdyž horší než předchozí dva díly. Humoru opět malinko ubylo, ale pořád je to celkem vtipné! Děj se opět zase více odehrává na pozemcích akademie, což je velice fajn! Ovšem mrzí mě, že nepřibyli skoro žádné nové postavy a ty staré se už vůbec nijak nevyvíjí. Ale i tak herci z původní sestavy + Zed (Goldthwait)opět předvádějí skvělé výkony a jsou fakt vtipní! Takové 3 lepší hvězdy. (14.08.2010)

Ač třeskutě blbé a závěrečná zdlouhavá honička na vodě mě vskutku hrubě iritovala, nemám potřebu na pokračování "Chlupaté akademie" kydat hnůj. Místy trapné, místy vtipné a strážník Tackleberry prostě nemá chybu :-). Osobně přece jen víc preferuju humor verbální proti situačnímu, takže nadšení se nekoná, ale jako uvolňující výplach mozku funguje film uspokojivě. 60% (12.01.2012)

"Zkusme to dělat tak dlouho, dokud to ty lidi neomrzí a pak se pustíme do něčeho jinýho." Jo, jo dělat každý rok nový film, který vlastně ukazuje stále to samé se nevyplácí. Snímek se hodně podobá jedničce, i tentokrát jde o výcvik, ovšem nováčku. Ono není divu - nový námět se už vyhrabat nepovede. Tentokrát se ještě můžete slušně pobavit, ale už jsem zjistil pravý význam slova zbytečný. (16.08.2005)

Režisér Jerry Paris, ktorý sa podieľal aj na druhej časti filmovej série z policajného prostredia, sa o rok neskôr vracia s ďalším pokračovaním. "Staré známe" tváre, ktoré divák pozná z dvoch predchádzajúcich častí, sa vracajú na policajnú akadémiu, kde začínali, aby ju pomohli komandantovi Lassardovi (George Gaynes) udržať pri živote. Partia svojských policajtov dostane na starosť skupinu ešte svojskejších kadetov, ktorí túžia po ochrane práva a spravodlivosti v nemenovanom americkom meste. Na prvý pohľad sa tento námet javí ako pomerne zaujímavý, pretože zdanlivo sľubuje nielen nové postavy, ale aj nový zábavný príbeh. A aj keď je časť týkajúca sa postáv pravdivá, časť príbehová už tak ružovo nevyzerá. Jej hlavným problémom, zároveň problémom celého filmu ako takého, je skutočnosť, že až príliš vychádza z príbehovej línie prvej časti z roku 1984. "Recykluje" a upravuje už raz použité vtipy a humor, ktorý v prvej časti síce dokáže pobaviť, ale sledovať v podstate to isté znovu tu, je už trochu unavujúce a neoriginálne. Tvorcovia tu narážajú na všeobecný problém dlhých filmových sérií, pri ktorých im postupne dochádzajú nápady, a tak sa touto "recykláciou" snažia priviezť späť k životu už raz použité prvky. Ako je však známe, zväčša takéto znovupoužitie nefunguje, čo sa potvrdzuje aj v tomto prípade. Jednoducho, opakovaný vtip už nie vtipný. Príbeh síce divákovi ponúka odlišnú dejovú zápletku, ale keďže celá táto séria stavia na situačnom humore, príbeh nie je jeho najdôležitejšou časťou a nemá taký veľký vplyv na celkovú kvalitu snímku, narozdiel od spomínaného humoru. Niektoré scény síce pobavia, o tom žiadna, ale minimálna originálnosť v nich určite nenadchne. Za najsilnejší prvok filmu tak možno považovať postavy, minimálne niektoré z nich. Medzi tie, ktoré diváka zaručene pobavia a dokážu v ňom vzbudiť väčší záujem o filmové dianie, možno zaradiť skvelého Bobcata Goldthwaita v roli Zeda, Tima Kazurinskeho v roli Sweetchucka, ale aj Briana Tochiho v roli Nogatu. Ani z ich strany sa síce nejedná o nejakú hereckú extratriedu, ale šialenosť Zeda, zakríknutosť Sweetchucka a japonský stereotyp Nogatu jednoducho v celom tom mixe priemernosti a znovu použitého situačného humoru, bavia najviac. Police Academy 3: Back in Training neprináša v rámci celej série nič nové alebo prevratné. V podstate sa jedná iba akýsi re-make prvej časti s novými postavami v roli kadetov a "starou gardou" ako inštruktormi. Príbehová časť je skôr zanedbateľná, než dôležitá, humor okopírovaný a mierne upravený a všetko ostatné maximálne priemerné, dýchajúce typickou filmovou atmosférou osemdesiatych rokov, ktorá je podčiarknutá záverečnou naháňačkou na vodných skútroch. Opäť raz tu znie aj soundtrack Roberta Folka, ale aj ten už akosi stráca na sile a mizne v priemernosti celého filmu. (14.09.2018)