Režie:
Martin ŤapákScénář:
Andrej FerkoKamera:
Ján ĎurišHudba:
Henrich LeškoHrají:
Leopold Haverl, Ľubomír Paulovič, Zlatica Gillová, Erik Peťovský, Braňo Holiček, Ivan Krúpa, Martin Hudec, Danica Jurčová, Eva Večerová, Anton Šulík st., Ján Gallovič, Vladimír Bartoň, Anton Živčic (více)Obsahy(1)
Trojdielna filmová sága o osudoch rodiny drotárskeho kráľa. Film je rodinnou ságou viacerých generácií Kypúsovcov. Dej sa odohráva v rokoch 1830-1919. Zachytáva začiatky rozvoja drotárskeho remesla v rodine poznačenej biedou, vykresľuje ludské drámy, putovanie za prácou do rôznych končín sveta, postupné vzmáhanie sa a podnikateľskú zdatnosť hrdinov, ich úspechy aj prehry,no najmä ľudské osudy v búrlivých časoch. Dlhoročná nenávisť medzi rodinami Kypúsovcov a Gardonovcov prináša mnohé krivdy. Pôsobivé obrazy Slovenska v minulosti, sociálne problémy, politické udalosti a spoločenský vývoj - to všetko je súčasťou mozaiky rozprávania podávaného komentárom postavy liečiteľky Bohiníčky. Cez ňu sa pred divákmi otvára svet ľudovej mystiky a zvykov, ktoré postihujú večný kolobeh sveta, prírody a ľudského bytia. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (7)
mám zo slovenských filmov čím ďalej tým lepší pocit. ()
Posledné Ťapákove dielo na objednávku HZDS a aj tak dopadlo. Samotný dej sa posúva v čase ústam Zdeny Grúberovej akási prapodivná bytôstka. V hraných sekvenciách a nič deje, len sa hystericky jačí, nadáva, vyhráža smrťou, pije alebo akože súloží alebo sa o to aspoň snažia. Na skanzen v Zuberci začínam byť alergická. Všetky slovenské filmy sa točia pred rovnakou drevenicou, herci sedia na tej istej lavičke a vážení filmári, slovenské obce väčšinou nestáli v smrekovom lese a netiekol cez ne vysokohorský potok. ()
moja zaujímavosť:Natáčanie prebiehalo v skanzene Zrubec, v Bratislave, Hubiciach, Mlyňanoch a v okolí Devína. (dyfur) ()
Dalsi sfilmovany podpriemerny generacny roman o osudoch jednej rodiny na Slovensku. A ze takychto osudov su desattisice - len ich nikto nefilmuje, preto film nie je hodny zvlast zapamatania si. Po polhodine vyfucia Ako Dive Husi divakovi aj tak z hlavy. 33 % ()
Jeden zo slovenských dobre obsadených historických seriálov, ktorý nemôžem nikomu odporučiť. A neviem mu dať viac ako dve hviezdy. S Leopoldom Haverlom to v prvej časti ešte išlo, ale po jeho odchode a odovzdaní štafety druhej generácii drotárov som už nevládal udržať pozornosť na chabom deji. ()
Po TISÍCROČNEJ VČELE a ČERVENOM VÍNE ďalší sfilmovaný generačný román, ktorý sa medzičasom stihol stať súčasťou základnoškolských učebných osnov. Ak aj vy stále podľahnete osudom nejakej tej slovenskej rodiny, ktorá sa borí s dobou, ľuďmi i s čoraz väčším nezáujmom tunajších divákov o pôvodnú domácu tvorbu, táto trilógia vás nemôže sklamať. Iste, film mal svoje rozpačité, naivné i celkom zbytočné chvíľky, no tie našťastie (takmer) zanikli medzi množstvom tých vydarenejších, ba krásnych. Podmanivá hudba s folklórnym ladením, výborne vybrané exteriéry, magické interiéry, mnoho úžasných výkonov (Strnisková, Haverl, Dzuríková) - to je len zlomok z toho, čo film môže ponúknuť ... Lebo predsa veď darmo; každý Slovák je tak trochu divou husou ... (neunúvam sa s vysvetlením - pozrite si film: pochopíte). ()
Pokus o rodinnú ságu chudákov z dreveníc, ktorí si šikovnosťou v spracovaní plechu a drôtu podmania svet. Smrdí z toho hodne vypitvaná literárna predloha s niekedy prílišnými skokmi v deji, hudba je dosť nepodarená a celkovo to pripomína to slabšie z televíznych inscenácií. Exteriéry sú väčšinou točené okolo jednej drevenice niekde v skanzene, ale do rozpočtu sa zmestili aj scény pri mori, konkrétne na jednom kúsku pláže so skalou, ktorý poslúžil pre scénu vnuka s dedom vrhajúcich sa nadšene do vĺn aj pre milostné laškovanie prapravnuka s ryšavou Írkou. Sexuálnych scén je tu celkom dosť, krojovaných aj nekrojovaných, vrcholom sú dievčiny preskakujúce so zdvihnutými sukňami svätojánske ohne a dopadajúce rovno na ležiacich mládencov. Celkový dojem je napriek snahe rozpačitý, neskôr to začne byť vtipné, aj keď nie vždy chcene a musím konštatovať, že je to pre mňa zatiaľ najslabšie dielo režiséra Ťapáka. Viac v komentoch jednotlivých epizód. 1.časť "Odísť do sveta, to nie je služba vlasti!" "A skapať od hladu, to je služba vlasti?!" Drotársky dedo Haverl zoberie osirelého novorodeného vnuka do sveta, konkrétne v medenom hrnci vyrobenom so striešky sochy panenky Márie, aby sa spoločne prepracovali od čistenia žumpy k úspešnému podnikaniu vo Viedni. Podivný mix pohanstva s kresťanstvom, perinbaboidná čarodejnica Grúberová, slaboduchá Večerová odhaľuje prsník, miestami mi to evokovalo Jakubiska všetkého čara zbaveného. Záhadou je mi, ako kombinácia kvalitného režiséra a osvedčených hereckých bardov dala dohromady taký mdlý výsledok. Tri ukradnuté kombinačky. 2. časť "Šieste prikázanie! Dolu vence!" Drotár Peťovský sa odíde na rodnú hrudu rozmnožiť a potom pokračuje vo Viedni s úspešnou drotárskou manufaktúrou. Pomedzi to prefrčí revolúcia roku 1848. Režisér Ťapák nezabudne na tanečnú scénu, ale je to slabota oproti tým z jeho filmov 60. rokov. Pribudlo aj nahoty a sem-tam sprosté slovo, miestami trochu tápem v deji. Za dve zdochnuté jalovice. 3. časť Drotári expandujú do sveta, vrátane Ameriky (pouličná bitka s Írmi, Gangs of New York hadr) a Číny (kde sa pokúsia zaviesť veľkonočnú šibačku), získavajú ceny na svetových výstavách, nakupujú ropné vrty, až mi nesmiernymi úspechmi a všadeprítomnosťou začali pripomínať Járu Cimrmana. "Kristus pán sa podľa písma nikdy nesmial, no Rovňanec kvôli smiechu chybuje v kostole!" Doma medzi tým po merumôsmych rokoch prituhuje maďarizácia, ktorej sa už bohatí drotári pokúšajú vzdorovať. "Národ je ako ja, národ sa ti vyserie na tú tvoju Maticu!" Pomedzi to sú všetci, vrátane domáceho zvieratstva, permanentne nadržaní a nevynechajú žiadnu príležitosť ku koitu. "Keď už sme tajní manželia, tak mi môžeš opáčiť." Síce väčšinou nechcene, ale najzábavnejšia epizóda plná hlášok, za tri vopchania do chalachyne. ()