Nepohodlný

Obsahově důležitý i s několikaletým časovým odstupem, bohužel formálně však naprosto selhávající. Zmatečná chronologie příběhu celkem nudí včetně ruční kamery. Racheliny úsměvy ve flashbacích jsou kouzelné, nikoliv oscarové...Takže celý ten chaotický a nezáživný kolotoč konspirací, vydírání, nevěry a vyšetřování je z mého pohledu jen dalším příspěvkem do sbírky snímků s nápisem "promarněný potenciál". (23.07.2021)

Iba ďalšia z konšpiračných teorií. Téma je zaujímavé, no na city tlačí viac pohľad na africké deti a biedu, ktorá je tu neustále v popredí, ako na hlavnú dejovú líniu. Zväčša sa tuna nič nedeje, mnoho postáv, ktoré stále niečo vysvetľujú (dokopy nič). Od Fernanda Meirellese som po Meste Bohov čakal oveľa viac. Nie je to nič v štýle akčných thrillerov. Réžia sa snaží o niečo, čo sa nedá len tak vykresliť. Herci mi nesadli, ale snaha zrejme bola. Ide o slabý priemer. Nepodarilo sa Fernando... 5/10 (22.11.2007)

Po Městě bohů, které jsem viděl ve stejný den musím uznat, že opět výborná režie, kamera a scénář, z filmařiny nemám moc co vytknout, Rachel je úžasná a Fiennes se také snaží, ale film je pro mne nezajímavý, moc mě neoslovil zdlouhavý příběh, který poukazuje na více globálních problémů, takže 3in1. Kvalitní drama o pvysoké politické hře po všem stránkách, ale ta délka, není stejně vyvážena kvalitou. (17.03.2008)

Pekelne vážna a pekelne dobrá dráma, po ktorej by som sa nečudoval, keby v súčasnosti proklamovaná hrozba pandémie z vtáčej chrípky bola iba falošnou mediálnou bombou, vedúcou k nabaleniu sa farmaceutických spoločností z peňazí kupcov preventívnych vakcín. Film je súčasne kritikou skomercionalizovanosti našej spoločnosti i smutným príbehom lásky dvoch dobrých ľudí, ktorí sa jej postavili. Obe roviny splývajú v dlhú a spočiatku pomerne chladnú drámu, ktorej však postupne vprúdi krv do žíl a vyústi v krásny záver. Skvelá greengrassovsky "roztrasená" kamera, navyše s účelovo efektnými filtrami (chladno ponurý Londýn / preslnená červeno-žltá Afrika). Bravúrne herecké výkony Rachel Weisz a Ralpha Fiennesa. Film, ktorý nepotrebuje dojímať k slzám, aby bol krásny. (21.10.2005)

Zvláštne... Po celý čas ma príbeh zavraždenej nevycválanej aktivistky (fajn, ale Oscar?) a jej utiahnutého manžela (Fiennes!!! Fiennes!!! Fiennes!!!) nepustil, spracovanie mocno sedelo. Všetkého bolo tak akurát, jednotlivé roviny sa zdali byť vhodne poprepájané, žiaden pretlak, ani známka po hystérii. A to až do úplného, v kontraste s udalosťami nečakane pokľudného konca... Na druhý deň som si ale zarazený uvedomil, že vo mne z toho absolútne nič nezostalo a to vlastne už pár minút po dopozeraní. Nerozumiem. Asi to do seba zapadlo až príliš, než aby to pôsobilo skutočne a asi som sa pre (buď ako buď) predsa len chvíľkový vzťah dvojice hlavných aktérov nenadchol. Asi mi to nakoniec predsa len prišlo trošku vykonštruované (nie žeby som neveril), iba o málo bezprostrednejšie, než príbeh Syriany. Akoby v tých filmoch chýbal, napriek evidentnej snahe tvorcov, skutočný zápach človečiny. Snažia sa byť nekompromisné, chcú byť čo najúprimenjšie a predsa z môjho (možno vyhraneného) pohľadu nezachytávajú to podstatné - človeka. Zlodusi nie sú démoni, stále však iba zlodusi, hrdinovia nie sú superhrdinami, charakterovo však plochejší, než by sa žiadalo. Presne tak: na skutočnú výpoveď málo ľudské. (ale objednávka vraždy je vynikajúca, v nej samotnej je ukrytá toľká výpoveď, že na vcelku pozitívny dojem vystačí sama o sebe) [70%] (06.11.2006)