Čekej do tmy

Vybroušený klasický americký filmový diamant. Zářivý tak, až působí prakticky sterilně, zejména v pasážích, kdy herci vedou pečlivě připravené a vypointované dialogy. Plakátově dokonalý, naštěstí však jen jemně načrtnutý vztah mezi slepou ženou a jejím partnerem, lupiči gentlemani, s Crennou to zřejmě jinak zaonačit nešlo a jeden nefalšovaný, ale předvídatelný padouch a nijak ohrožené, ale samozřejmě statečné dítě. Posledních deset minut velmi zdařilých, ale skutečný strach o hlavní hrdinku příliš nevyvolá. Raději vždycky sáhnu po něčem víc Psycho. (15.12.2018)

První věc: Změňte či odeberte nějaký samozřejmý element (zrak titulní hrdinky) a obyčejný nápad náhle skýtá nové možnosti. Druhá věc: Doba pokročila. Herecké výkony jsou místy přepjaté a postup tří grázlíků občas malinko komický. Naštěstí je tu Alan Arkin - jeho zloduch s černými skly je ztělesněný satan a hlavně díky němu není povinný konfrontační závěr trapný. (20.01.2012)

Výborný nápad a skvelá herečka ťahajú film výrazne nahor. Ide o takú thrillerovú hru mačky s myšou, kde samozrejme podľa predpokladu, myš tú mačku preciká. Musím uznať, bolo to šikovne vymyslené. Napätie v prvej polovici ale mohlo byť trocha výraznejšie, snímok tu občas v tomto smere zapadol do všednosti a miernej nudy. Druhá polovica už bola výborná, aj vďaka Alanovi Arkinovi, ktorý si svoju postavu psychopatického vraha vyslovene užíval. 75/100 (23.01.2017)

║Rozpočet $4miliónov║Tržby USA $17,550,741║Tržby Celosvetovo $17,550,741 ║ Veľmi nápadito vybudovaný thriller s výborným obsadeným na čele s Audrey Hepburn v úlohe slepej Susy, ktorá má aj na úkor vady svoju dôvtipnosť a tým dokáže rýchlejšie reagovať než iný, potom aj taký Alan Arkin sa tu zaskvel ako chladný psychopat s nečakanými úskokmi a taktiež Richard Crenna si výborne počína a dopĺňa výbornú súhru postáv. A treba spomenúť aj husté budovanie atmosféry, napätia, a popri tom sa takmer celý film odohráva len v jednom byte a na celej ploche má stále čim zaujať. /80%/ (28.08.2008)

Keď som mal okolo desať rokov, mama mi rozprávala príbeh tohto filmu niekedy večer pred spaním a celú noc som sa bál. Videl som ho potom o pár rokov neskôr. To som sa už bál samozrejme trochu menej, ale bol rovnako napätý, aj keď som si z onej noci pamätal, ako to celé skončí. Ako by to bolo včera. Poznáte to, niektoré filmové zážitky z vašej mladosti sú omnoho silnejšie, ako väčšina tých súčasných, z ktorých si častokrát nič nepamätáme už na druhý deň. Takže aj po ďalších 15tich, či 20tich rokoch uznávam kvality tohoto filmu na základe toho, že mi pripadal rovnako napínavý ako v dobe, keď som ho videl po prvý krát. Tu sa dá napätie krájať omnoho jednoduchšie, ako v mnohých iných (nielen súčasných) trileroch, pri ktorých toto prirovnanie tak často radi používame. Najlepšie je si počkať na sledovanie tohoto filmu až do tmy. (08.01.2013)