Sekai no čúšin de, ai wo sakebu

Vzhledem k popisu a některým komentářů, jsem si myslela, že to bude větší doják. Ne, že by jím nebyl. Občas z toho filmu cítíte ty palčivě bolestivé scény, můžete uronit slzičku, ale film pokračuje. A končí, jak by měl. Rozhodně doporučuji ke zhlédnutí. Výkony Mirae Morijama, Masami Nagasawy a Takaa Osawavi byl skvělé, alespoň pro mě - vážně mě to s nimi bavilo. (20.02.2010)

Návod, jak si kazit přítomnost a budoucnost lpěním na minulosti. Chápu, že se hlavní hrdina nemohl s tak ošklivým osudem vyrovnat, ale na druhou stranu, jako by ani nechtěl, a těšilo ho, jak trpí. Chudák Ritsuko v roli náhražky. No, ale druhá půlka už celkem fungovala jako film a ke konci se slušně skládaly a vysvětlovaly jednotlivé střípky... a konec byl asi nejlepší, jaký mohl být. Tak OK. (29.09.2012)

Nebo je niečo, čo si vymysleli živí. Dáva človeku nádej, že tam znova stretne ľudí, ktorých miloval. Po smrti ostávajú len všetky tie krásne spomienky na chvíľe, kedy sme s tým človekom boli štastní. Obrazy, ktoré sú putom, prenásledujúce človeka, ktorý od toho okamihu uteká. Brániace prijať otvorený koniec. Otvorený iba z jednej strany... Toľko zmetených pocitov si zaslúži ešte jedno pozretie. Od človeka pripraveného ich prijať. (20.05.2006)

FIlm, ktory obsahuje vsetky prvky, ktore maju korejske romanticke bijaky, avsak podava ich trochu inym spodobom. Menej vystrednym, umiernenejsim, tissim, naplnenym mnozstvom nadhernych scien bez slov, ktor mi dovolili viac rozmyslat a citit. A nielen ustredny par, ale aj mnoho dalsich postav, a ich osudov mi utkvelo v pamati - a mozno prave pre to som po dopozerani filmu nemal ten pocit, ze som videl "iba" jednu nadhernu romancu, ale nieco viac. Nieco, co sa vznasa vysoko nad tymto pribehom, nieco ludske, nieco trpke, nieco smutne.....a nekonecne nadherne. (10/10) (18.10.2007)

Neobvykle smutný príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka a následnej schopnosti žiť ďalej bez výčitiek voči tomu druhému. Prelínajú sa tu dve roviny ostro kontrastujúce, kde jedna je naplnená nežnou láskou dvoch mladých nepoznačených ľudí nemajúcich čo stratiť a omnoho menej farbistého a naivného sveta ranených duší, ktoré vyfarbil do siva sám život so svojími úskaliami. Je to taká variácia na Christmas in august, My live without me a Il mare v smutnom kabáte, kombinujúc všetko čo na nich bolo dobré . Len musím zase raz smutne skonštatovať, že sa nejedná o nič preborné len o využitie osvedčených princípov, len ma mrzí, že túto vetu som na konci môjho komentára musel už po ntý krát vysloviť pri Ázijskej produkcii. 4,5* (28.01.2007)