Maraton

V čase písania tohto príspevku (máj 2005) ide zatiaľ jednoznačne o komerčne najúspešnejší kórejsky film roka 2005 (Update 29.8.2005 - Z prvého miesta komerčne najúspešnejších juhokorejských filmov roka 2005 bol Marathon zosadený ďalším úžasným filmom s názvom Welcome to Dongmakgol, kĺbiacim v sebe poetiku jemenj fantasy a reality). To ale s kvalitami filmu nemá veľa spoločného a zmienenú informáciu berte ako malú pikošku na úvod. Príbeh filmu nie je ani zdaľeka originálny - na odvíjaní osudu autistického chlapca, ktorého záľubou je beh, nám snímka odkrýva klasický príbeh človeka zápasiaceho s určitými indispozíciami, ktoré aj s pomocou okolia nakoniec prekonáva. Podobný motív v rôznych obmenách bol spracovaný veľakrát a pravdepodobne ešte viackrát bude. Napriek tomu ma dokázal film, usadený v žánri melodrámy, do seba spoľahlivo vtiahnúť. Jeho krása spočíva nielen v prenádhernej obrazovej štylizácii, kde doslova každý záber hýri farbami, ale aj v tom, ako nenápadne a s minimom sa dá dosiahnúť maximum v apelácii na city. Úsmevné scény neurážajú prvoplánovaným a ľahko navoditeľným kontrapunktom "sveta nášho vs u človeka trpiaceho autizmom" a rovnako ani citovo nevydierajú (to si uvedomíte hlavne v záverečných titulkoch, kedy tvorcovia úplne bez varovania vytiahnu informáciu, ktorá by u väčšiny filmov západnej produkcie bola prezradená na začiatku ako spoľahlivý nástroj citového vydierania). Emociálna zaangažovanosť síce miestami hrá na dôverne známe struny, ale robí to spôsobom tak jemným a ľahkým, že sa vôbec nebudete chcieť brániť im podľahnúť. Maraton je tak ďalším zástupcom kórejského spoločenstva filmov z veľkým srdcom. (19.05.2005)

Majú sa handicapovaní ľudia snažiť zapadnúť do spoločnosti alebo majú ostať žiť vo svojej jaskyni? To je hlavná otázka, ktorou sa zaoberá táto kórejská dráma zo sveta športu. Pekne spracovaný príbeh a autistickom chlapcovi, plný dojemných scén. Najviac ma pobavilo, keď tréner vysvetloval prečo má bežať pomaly. (08.09.2011)

Pustil jsem si to čistě jako běžecký film pro motivaci před mým běháním a vyklobala se z toho jedna z top Asií, kterou jsem viděl vůbec. Seung-woo Jo v titulní roli naprosto fenomenální výkon. Ranku Rainmana či Forrest, naprosto srovnatelný, nedělám si srandu. Navíc to mělo tradiční žánrovou nevyhraněností neuvěřitelné koule a do klišoidních sračiček si to několikrát nepokrytě píchlo prstem. Must see, opakuji must see! 10/10 (17.10.2016)

Film o autistovi ktorého vášňou je behanie a snom zúčastniť sa maratónu. Najväčším kladom filmu je famózny Seung-woo Jo, ktorý autistu stvárnil absolútne uveriteľne a v pohode sa vyrovná aj Hoffmanovmu Rain Manovi. Pre mňa je bohužiaľ aj najväčším záporom, pretože film sa venuje najmä jeho postave a rôznym detailom na ktorých si zakladá. Radšej by som bol, keby sa film viac sústredil na jeho rodinu, ktorá je okrem miestami dosť otravnej matky v pozadí príbehu a len v stručných náznakoch sa dozvieme ako to znášajú. Nech už je Seung-woo Jo akokoľvek dokonalý, tak sledovať dve hodiny utekajúceho autistu nie je dostatočne zaujímavé. Škoda že línia s jeho trénerom má tiež málo priestoru. Tá ma bavila najviac. Výsledkom je taký milý pohodový film o handicapovanom človeku, ale poriadne ma nedojal ani raz. Keď už niečo s podobnou témou, tak novší Keys to the Heart ma bavil oveľa viac. 6/10. (29.06.2019)

S každým dalším zamyšlením tím větší zklamání. Z Malatonu se vyklubal velmi dobře formálně zvládnutý a odehraný doják s prvoplánovým scénářem. Jednu vytouženou medaili si ovšem zaslouží a dostane ji Seung-woo Jo. Jeho autistická kreace byla famózní a hlavně díky němu bych tenhle závod doporučil i těm, kteří se citlivými dramaty nechávají dojmout o poznání hůře než já. Minimálně polovina přesně vyměřených emocí mě ale bohužel míjí. (24.07.2006)