Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Steve McQueen jako nepoddajný vězeň Motýlek se svérázným tetováním a Dustin Hoffman jako slabší, intelektuálně založený padělatel peněz Louis Dega, vytvořili hlavní herecké úlohy v nezapomenutelném filmu režiséra Franklina J. Schaffnera. Vypráví příběh mužů, kteří jsou za své zločiny odsouzeni na doživotí a deportováni do nechvalně proslulé věznice na Ďábelských ostrovech, kde si odpykávali trest nejhorší zločinci. Tamní podmínky byly nelidské, režim tvrdý a naděje na únik prakticky neexistovala. Po svém příjezdu trestanci uslyší od ředitele tábora: „Ode dneška patříte trestní správě Francouzské Guayany. Odsouzenci na osm a více let zůstanou po odpykání trestu v Guayaně na práci jako kolonisté po dobu původního rozsudku. Národ vás odepsal. Francie vás vyvrhla.“ Právě v pracovním táboře se Motýlek spřátelí s vězněm Degou. Myšlenka na útěk je jediné, co ho udržuje při životě. Po jeho prvním neúspěšném útěku se po čase pokusí uprchnout z tábora společně… Film byl natočen podle pamětí bývalého trestance a galejníka Henriho Charriera (1906–1973), exteriéry vznikaly v tropických krajích Střední Ameriky. (Česká televize)

(více)

Videa (2)

Trailer 2

Recenze (698)

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Franklin J. Schaffner viac ráz počas svojej kariéry zadaptoval bestseller niektorého slávneho spisovateľa a pohyboval sa pritom v rôznych žánrových plochách - napríklad v prípade Pierra Boulleho a jeho Planéty opíc šlo o science-fiction a zároveň alegóriu ľudskej civilizácie, vo filmovej verzii románu Robina Cooka Sfinga o odpočinkový dobrodružný thriller. Z veľkej časti autobiografický Motýlik Henriho Charrièra však už bol priveľkým sústom a potvrdil mi mierne pochybnosti ohľadom Schaffnerovej režijnej metódy. Z dnešného pohľadu konzervatívny prístup fungoval v prípade Planéty opíc, ktorá je okrem niekoľkých momentov prevažne statická, zaberá relatívne krátky časový úsek a stojí mimo hercov na dialógoch a kostýmoch (respektíve maskách). V Schaffnerových odľahčenejších filmoch zasa na seba strhávajú pozornosť rýchlo sa meniace lokality, s tým súvisiace napätie a zmeny nálad. V Motýlikovi sa však ako problematický ukázal aspekt, s ktorým Schaffner až tak často nepracoval, a to je vývoj postavy. McQueenova fyzická premena je len povrchnou zásterkou toho, že sa skutočný charakter Motýlika nijak výrazne nemení a vnútornú prázdnotu zapĺňa len hercova charizma. Desivosť výjavov krutosti dementuje častý humor a vyvoláva tak rozpačité pocity. Záver, ktorý sa snaží dojímať nás nad dvoma starnúcimi mužmi je už len naťahovaný a rozhodne som z neho nemal pocit, že by som si týmto nikdy nechcel prejsť. A to by som zrejme mal mať. Stranou formy by som nemal väčšie negatíva až na už spomínanú konzervatívnosť, prejavujúcu sa i tu - jedinou relatívne zaujímavou je scéna nočného úteku, ktorá sa aspoň trochu snaží pracovať s viacerými plánmi (a ide jej to na výbornú, preto zamrzí, že je jediná). Nízkemu hodnoteniu definitívne napomohol i záverečný predtitulkový komentár. 55% ()

jojinecko 

všechny recenze uživatele

Mám výhodu v tom, že nemusím porovnávať a konfrontovať film s knižnou predlohou, ktorú som nečítal...Schaffnerovi nesporne "sedeli" veľkolepé projekty (napr. aj geniálny Patton) pri ktorých zúročil svoj rozprávačský talent. Darabont mal určite výhodu v tom, že sa mohol inšpirovať (okrem Portrétu Rity H.) filmami ako Útek z Alcatrazu alebo práve týmto filmom. Veľmi pekne až naturalisticky zobrazený život trestancov, nezdolná túžba po slobode a sila priateľstva. Na tých pár nudnejších a rozvláčnejších pasáži sa dá zabudnúť a prežiť to "bez ujmy", pretože sú bohate vyvážené omnoho väčším množstvom napínavých, zaujímavých, emocionálne silných pasáží (alebo sa stačí iba kochať nádhernou výpravou a prostredím:) O hereckých výkonoch je aj zbytočné hovoriť, skvelé! Motýlik je každopádne parádna kinamatografická nestarnúca klasika, na ktorú sa bude dať pozerať aj o 30 rokov. ()

Reklama

RHK 

všechny recenze uživatele

Celosvětově divácky úspěšný film. Vidím to už potřetí a vždy mne Motýlek znovu dostane. Úchvatné drama o nezdolnosti a touze po svobodě, které popisuje skutečný příběh 14-tiletého věznění na francouzských Ďábelských ostrovech. Motýlek snící o útěku a svobodě, Motýlek zavřený na samotce ve tmě, Motýlek mezi malomocnými kouřící možná nakažený doutník, Motýlek vrhající se z útesu do sedmé vlny... a jeho protiklad pragmatický Dega, vždy snažící se vyžít v trestním táboře, jak jen to lze. Skvělý Steve McQueen a Dustin Hoffman. Trailer: http://www.youtube.com/watch?v=DARD1l-tr6g ()

Webb 

všechny recenze uživatele

[7/10] (Allied Artists, Corona-General, Solar) (Technicolor /// Produkce: Robert Dorfmann, Ted Richmond, Franklin J. Schaffner /// Scénář: Dalton Trumbo, Lorenzo Semple Jr. podle románu Henriho Charrièra /// Kamera: Fred J.Koenekamp /// Hudba: Jerry Goldsmith /// Nominace na Oscara: Jerry Goldsmith (hudba)) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE] ()

dopitak 

všechny recenze uživatele

Taková rodinná legenda, jakou bylo například Tenkrát na Západě anebo Sedm statečných. Asi už jste pochopili, předaná mým otcem. Konečně po mnoha letech a pár záběrech viděných v televizi odkoukáno vcelku. Výborný film, jeden z těch co i přes krutou stopáž utečou slušně rychle (no rozhodně líp než Motýlkova Izolace). Dva dny bez vody na moři? No nevím, ale touhle optikou nejde nahlížet ani na to věznění. Viděno v přesném dabingu Jaromíra Meduny a Jiřího Štěpničky. Tvůrci si nakonec prosadili i trochu toho ženství v podobě domorodek. ()

Galerie (84)

Zajímavosti (27)

  • Film byl natočen již čtyři roky po vydání stejnojmenné autobiografické knihy. Ihned po jejím vydání jak úřady, tak i lidé, kteří autora Henriho Charrièrea znali, její průběh zpochybnili. Dnes již je takřka jisté, že Motýlek si příběh přivlastnil, upravil a vymyslel na základě nejen svého osudu, ale i příběhů několika spoluvězňů, a to už jen z toho důvodu, že na samotný Ďáblův ostrov nikdy poslán nebyl. Na působivosti knihy ani filmu tyto skutečnosti však mnoho nemění. (DaViD´82)
  • Henri Charrière, ktorého život sa stal predlohou tejto snímky, zomrel v Španielsku 29. júla 1973, a to len pár týždňov pred celosvetovým úspechom filmu. (esopesokeso)
  • Kritici knihy autorovi často vyčítali nepravdepodobnosť. Henri Charrière stále trval na svojom a hovoril: „Nič som neprifarbil, všetko je úplne pravdivé." (gogo76)

Související novinky

Reklama

Reklama