Režie:
Franklin J. SchaffnerKamera:
Fred J. KoenekampHudba:
Jerry GoldsmithHrají:
Steve McQueen, Dustin Hoffman, Victor Jory, Don Gordon, Anthony Zerbe, Robert Deman, Woodrow Parfrey, Bill Mumy, George Coulouris, Ratna Assan (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Steve McQueen jako nepoddajný vězeň Motýlek se svérázným tetováním a Dustin Hoffman jako slabší, intelektuálně založený padělatel peněz Louis Dega, vytvořili hlavní herecké úlohy v nezapomenutelném filmu režiséra Franklina J. Schaffnera. Vypráví příběh mužů, kteří jsou za své zločiny odsouzeni na doživotí a deportováni do nechvalně proslulé věznice na Ďábelských ostrovech, kde si odpykávali trest nejhorší zločinci. Tamní podmínky byly nelidské, režim tvrdý a naděje na únik prakticky neexistovala. Po svém příjezdu trestanci uslyší od ředitele tábora: „Ode dneška patříte trestní správě Francouzské Guayany. Odsouzenci na osm a více let zůstanou po odpykání trestu v Guayaně na práci jako kolonisté po dobu původního rozsudku. Národ vás odepsal. Francie vás vyvrhla.“ Právě v pracovním táboře se Motýlek spřátelí s vězněm Degou. Myšlenka na útěk je jediné, co ho udržuje při životě. Po jeho prvním neúspěšném útěku se po čase pokusí uprchnout z tábora společně… Film byl natočen podle pamětí bývalého trestance a galejníka Henriho Charriera (1906–1973), exteriéry vznikaly v tropických krajích Střední Ameriky. (Česká televize)
(více)Videa (2)
Recenze (698)
Franklin J. Schaffner viac ráz počas svojej kariéry zadaptoval bestseller niektorého slávneho spisovateľa a pohyboval sa pritom v rôznych žánrových plochách - napríklad v prípade Pierra Boulleho a jeho Planéty opíc šlo o science-fiction a zároveň alegóriu ľudskej civilizácie, vo filmovej verzii románu Robina Cooka Sfinga o odpočinkový dobrodružný thriller. Z veľkej časti autobiografický Motýlik Henriho Charrièra však už bol priveľkým sústom a potvrdil mi mierne pochybnosti ohľadom Schaffnerovej režijnej metódy. Z dnešného pohľadu konzervatívny prístup fungoval v prípade Planéty opíc, ktorá je okrem niekoľkých momentov prevažne statická, zaberá relatívne krátky časový úsek a stojí mimo hercov na dialógoch a kostýmoch (respektíve maskách). V Schaffnerových odľahčenejších filmoch zasa na seba strhávajú pozornosť rýchlo sa meniace lokality, s tým súvisiace napätie a zmeny nálad. V Motýlikovi sa však ako problematický ukázal aspekt, s ktorým Schaffner až tak často nepracoval, a to je vývoj postavy. McQueenova fyzická premena je len povrchnou zásterkou toho, že sa skutočný charakter Motýlika nijak výrazne nemení a vnútornú prázdnotu zapĺňa len hercova charizma. Desivosť výjavov krutosti dementuje častý humor a vyvoláva tak rozpačité pocity. Záver, ktorý sa snaží dojímať nás nad dvoma starnúcimi mužmi je už len naťahovaný a rozhodne som z neho nemal pocit, že by som si týmto nikdy nechcel prejsť. A to by som zrejme mal mať. Stranou formy by som nemal väčšie negatíva až na už spomínanú konzervatívnosť, prejavujúcu sa i tu - jedinou relatívne zaujímavou je scéna nočného úteku, ktorá sa aspoň trochu snaží pracovať s viacerými plánmi (a ide jej to na výbornú, preto zamrzí, že je jediná). Nízkemu hodnoteniu definitívne napomohol i záverečný predtitulkový komentár. 55% ()
Mám výhodu v tom, že nemusím porovnávať a konfrontovať film s knižnou predlohou, ktorú som nečítal...Schaffnerovi nesporne "sedeli" veľkolepé projekty (napr. aj geniálny Patton) pri ktorých zúročil svoj rozprávačský talent. Darabont mal určite výhodu v tom, že sa mohol inšpirovať (okrem Portrétu Rity H.) filmami ako Útek z Alcatrazu alebo práve týmto filmom. Veľmi pekne až naturalisticky zobrazený život trestancov, nezdolná túžba po slobode a sila priateľstva. Na tých pár nudnejších a rozvláčnejších pasáži sa dá zabudnúť a prežiť to "bez ujmy", pretože sú bohate vyvážené omnoho väčším množstvom napínavých, zaujímavých, emocionálne silných pasáží (alebo sa stačí iba kochať nádhernou výpravou a prostredím:) O hereckých výkonoch je aj zbytočné hovoriť, skvelé! Motýlik je každopádne parádna kinamatografická nestarnúca klasika, na ktorú sa bude dať pozerať aj o 30 rokov. ()
Celosvětově divácky úspěšný film. Vidím to už potřetí a vždy mne Motýlek znovu dostane. Úchvatné drama o nezdolnosti a touze po svobodě, které popisuje skutečný příběh 14-tiletého věznění na francouzských Ďábelských ostrovech. Motýlek snící o útěku a svobodě, Motýlek zavřený na samotce ve tmě, Motýlek mezi malomocnými kouřící možná nakažený doutník, Motýlek vrhající se z útesu do sedmé vlny... a jeho protiklad pragmatický Dega, vždy snažící se vyžít v trestním táboře, jak jen to lze. Skvělý Steve McQueen a Dustin Hoffman. Trailer: http://www.youtube.com/watch?v=DARD1l-tr6g ()
[7/10] (Allied Artists, Corona-General, Solar) (Technicolor /// Produkce: Robert Dorfmann, Ted Richmond, Franklin J. Schaffner /// Scénář: Dalton Trumbo, Lorenzo Semple Jr. podle románu Henriho Charrièra /// Kamera: Fred J.Koenekamp /// Hudba: Jerry Goldsmith /// Nominace na Oscara: Jerry Goldsmith (hudba)) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE] ()
Taková rodinná legenda, jakou bylo například Tenkrát na Západě anebo Sedm statečných. Asi už jste pochopili, předaná mým otcem. Konečně po mnoha letech a pár záběrech viděných v televizi odkoukáno vcelku. Výborný film, jeden z těch co i přes krutou stopáž utečou slušně rychle (no rozhodně líp než Motýlkova Izolace). Dva dny bez vody na moři? No nevím, ale touhle optikou nejde nahlížet ani na to věznění. Viděno v přesném dabingu Jaromíra Meduny a Jiřího Štěpničky. Tvůrci si nakonec prosadili i trochu toho ženství v podobě domorodek. ()
Galerie (84)
Photo © Allied Artists Pictures Corporation
![Motýlek - Z filmu](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w663/files/images/film/photos/168/468/168468106_3dtf9y.jpg)
Zajímavosti (27)
- Film byl natočen již čtyři roky po vydání stejnojmenné autobiografické knihy. Ihned po jejím vydání jak úřady, tak i lidé, kteří autora Henriho Charrièrea znali, její průběh zpochybnili. Dnes již je takřka jisté, že Motýlek si příběh přivlastnil, upravil a vymyslel na základě nejen svého osudu, ale i příběhů několika spoluvězňů, a to už jen z toho důvodu, že na samotný Ďáblův ostrov nikdy poslán nebyl. Na působivosti knihy ani filmu tyto skutečnosti však mnoho nemění. (DaViD´82)
- Henri Charrière, ktorého život sa stal predlohou tejto snímky, zomrel v Španielsku 29. júla 1973, a to len pár týždňov pred celosvetovým úspechom filmu. (esopesokeso)
- Kritici knihy autorovi často vyčítali nepravdepodobnosť. Henri Charrière stále trval na svojom a hovoril: „Nič som neprifarbil, všetko je úplne pravdivé." (gogo76)
Reklama