Polibek pavoučí ženy

Tento film mi vyhodilo hneď medzi prvými pozíciami, keď som si na stránkach csfd v rebríčkoch chcel pozrieť zoznam najlepších filmov produkovaných Brazíliou. Fakt, že zbožňujem väzenské drámy, ma k pozretiu Bozku pavúčej ženy v momente presvedčil. No nebolo to to pravé orechové a ani oscarový výkon Wiliama Hurta tie dve hodiny viac-menej nudy nezachránil. PS: "Ak máš kľúče k tým dverám, s radosťou Ťa budem nasledovať…inak si budem unikať svojím vlastným spôsobom." (26.05.2009)

V mladosti som si kládol za povinnosť dopozerať aj film, ktorý ma prakticky od začiatku nebavil, a to len preto, aby som mal morálne právo vysloviť kritiku na jeho adresu. Dnes už si viac vážim svoj čas, ako dodržiavanie nejakých vymyslených pravidiel. A tak som sledovanie Bozku pavúčej ženy asi po pol hodine prerušil a nehodlám v ňom pokračovať. Je to film pre inú cieľovú skupinu a jej príslušníci ho môžu sledovať aj opakovane. (30.12.2023)

Vyborne drama, ktere se z velke casti odehrava v jedne cele. Postupne se vyvijejici vztah politickeho vezne a teplouse Moliny (genialne ztvarneny Williamem Hurtem) je zajimave sledovat, do toho jen par kusych vzpominek z minulosti a vypraveni brakovych filmu z ust homosexuala... Film s vybornou atmosferou a scenarem. Hurt za tento film dostal zcela zaslouzeneho Oscara. Polibek pavouci zeny je pro me velmi prijemne prekvapeni. For T2- jak vydrzis u filmu jen 1/3, tak se neptej, o cem to melo byt a radeji nehodnot vubec. (16.08.2013)

Vždy mě překvapí, jak správný režisér dokáže natočit tak působivý film v tak omezeném prostředí.U dvanácti rozhněvaných mužů to byla jedna kancelář, zde je to pro změnu jedna cela.Čas od času mě ale film nudil, a občas mi některé rozhovory neseděly, nebo přišly i zbytečné .....ale v podání excelující ústřední dvojice se nemohu ani příliš zlobit, přičemž William Hurt knockoutoval všechny ostatní filmové homosexuály. (06.09.2009)

Klaustrofobická dvojhodinová záležitosť, odohrávajúca sa takmer celá na pár metroch štvorcových. Sledujeme príbeh v príbehu, z ktorého je ten jeden rozprávaný prerozprávaným filmom. Ten je zámerne pateticky a neprirodzene zahratý, akoby predznamenal nasledujúce udalosti v "skutočnosti". Z tohoto hľadiska nie je od veci si uvedomiť, že aj my sledujeme fikciu, s ktorou sa ako filmom reálne ztotožňujeme. Zásadný zvrat v polovici som absolútne nečakal, oba príbehy sa tak melodramaticky pretnú a nám začne dochádzať, ako film asi skončí a že budeme dojatí. Z nejakého dôvodu ak narazím na brazílsky film, tak sa odohráva vo väzení, alebo je s ním aspoň spätý. Filmu dominuje William Hurt, nebudem znova chváliť jeho herecké umenie, mňa zaujalo na jeho postave to, že nikdy presne nevieme, v akom rozpoložení sa nachádza, čo kedy cíti a v akých momentoch prichádza v jeho vnútri k zmenám postojov a citov. 90%. (23.09.2014)