Josee to tora to sakana-tači

Film režiséra Isshina Inudu z roku 2003, vychádzajúci z predlohy spisovateľky Seiko Tanabe, prináša netradičný romanticko-dramatický príbeh o študentovi Tsuneovi (Satoshi Tsumabuki) a telesne postihnutej Kumiko/Josee (Chizuru Ikewaki). Medzi dvojicou, ktorá na seba spočiatku narazí úplnou náhodou, sa postupne začne vytvárať puto a na prvý pohľad nevšedne pôsobiaci vzťah. Ako v každom inom vzťahu, ani v tomto však nie je zďaleka všetko ružové. Režisér Isshin Inudo v diele stavia na jednoduchosti. Príbeh vo svojej podstate nie je komplikovaný a jeho najväčšou prednosťou je šikovná práca s postavami. Interakcie medzi protagonistami nie sú prehnané, po celý čas pôsobia nanajvýš prirodzene, pričom tvorcom sa do príbehu ako celku darí zakomponovať aj veľmi dobre pasujúci a predovšetkým vtipný humor. Ten v tomto prípade stojí nie na situačnosti, ale predovšetkým na dobre napísaných dialógoch, ktoré so sebou miestami prinášajú aj nečakané momenty. V spojitosti s mixom svojských postáv, ktorým dominuje práve spomenutá dvojica, tak Isshinov film predstavuje z diváckeho pohľadu veľmi príjemný počin. Okrem humoru so sebou však prináša aj dramatickú, čiastočne smutnú stránku, ktorou sa nesnaží zo snímky robiť romantickú komédiu, ale skôr dielo, ktoré aspoň sčasti prináša realistickejší pohľad na príbehové udalosti. Práve tento prístup dodáva celému príbehu väčšiu dávku uveriteľnosti. Joze to Tora to Sakana-tachi predstavuje akúsi filmovú všehochuť. Vo svojom príbehu ukrýva drámu, romantiku aj komédiu. Najdôležitejšie v prípade Inudoovho filmu je však to, že tento mix dokáže v praxi fungovať a zaujať diváka. Jednoduché, ale ľudské, a najmä fungujúce. (14.07.2023)

nezvycajna romanticka drama, ktora ma ale velmi sklamala svojim zaverom. keby Josee nakoniec uniesli mimozemstania tak by to bolo pre mna akceptovatelnejsi zaver. nedava ani zmysel a rozhodne si tento film zasluzi nieco realnejsie, nevykonstruovane a hlavne uveritelnejsie. ako spomina Pirkaf, niektore sceny sa mohli vystrihnut alebo skratit, nehodili sa (scena s hasakom v akomsi baumaxe... wtf?) alebo boli zbytocne (random topless zeny, ktore by som tu fakt necakal) a namiesto nich sa mohli povenovat pocitom odvrhnutych dievcat, alebo motivacii hlavneho hrdinu pre dobrovolnicku cinnost. (06.02.2014)

Tady se nedá dělat nic jinýho, než souhlasit s tim, že největší síla tohohle filmu je uvěřitelnost příběhu a prakticky žádný vyděračský scény. Příběh se zbytečně za každou cenu nikam netlačí, prostě jenom plyne a musim říct, že to na mě zapůsobilo daleko víc, než různý ty korejský drama o nevyhnutelný smrti (21.09.2008)

Pé té záplavě asijských romantických filmů, jež jsem měl možnost v poslední době vidět na mě tento zapůsobil jako balzám na duši. Ač délkou téměř dvě hodiny nenudí ani chvilku. Realistický natočený vztah mladíka s ochrnutou dívkou v moderním Japonsku je nezapomenutelným zážitkem a doufám, že jsem se s takovým filmem nepotkal naposledy. 100% ani o píď míň. (30.01.2006)

osobne mi opat vadil indie pristup v jednoduchosti az amaterskosti vizualnej stranky, co je urcite znudzecnost typicka pre jap. nezavisly film. ale vlastne aj kvoli tejto farebno svetelnej nedokonalosti vyznieva relativne realny romanticky pribeh realnejsie, nez realita. jose, tiger a ryba, aj ked ryba sa do filmu nezmestila, netrha slzy, ale poplakat sa pri nom da. (31.01.2006)