Výkřik ve tmě

Príbeh je založený na smutnej tragédii, od ktorej sa odvíjajú ďalšie dramatické momenty, zasahujúce smútiaciu rodinu. Je smutné, že rodič, ktorý stratil svoje dieťa, musí dokazovať niekoľko rokov svoju nevinu a čeliť útokom médií a pohoršenému davu ľudí. Emočne ma to veľmi silno zasiahlo, pretože aj ja som matka a naviac to Meryl zvládla nádherne zahrať. Občas síce pôsobila nelogicky chladne a vyrovnane, čo jej vačšina zazlieva, mne to ovšem až tak moc neprekážalo. Skôr by sa to mohlo obísť bez tých kresťanských rečí, ktoré chŕlil jej zdrvený manžel. Aj keď som kresťanka, bolo to trochu príliš... Netreba sa však toho bát. Len si to smelo pozrite, už len preto, že Meryl to v krátkych čiernych vlasoch neskutočne sekne. (05.12.2015)

Silný príbeh, ktorý nenechá nikoho chladným. Prísť o dieťa takým spôsobom musí byť naozaj strašné. Z pohľadu hlavnej postavy Lindy ide o pomerne zložitý film, ktorý sa vyžíva v citovej komplikovanosti oboch rodičov a z pocitov veľkej krivdy po obvinení matky z vraždy. Na jednej strane chápem Lindu, že bola voči nepriateľskému prostrediu chladná a že neprejavovala na súde žiadne city, na druhú stranu však chápem aj ľudí okolo, pretože týmto svojim správaním si logicky v ich očiach len priťažovala. Odhliadnuc od toho mi však prišlo veľmi čudné a hlavne nezodpovedné ťahať niekoľkotýždňové bábo a ísť s ním na rodinný výlet niekam do jednej z najviac nebezpečných oblastí na svete. To bolo vážne nerozumné. 80/100 (14.12.2015)

Mottom jednej knihy Alberta Camusa je: Kto neplače na pohrebe svojej matky, skončí na šibenici. Spomenul som si naň pri sledovaní austrálskej drámy Výkrik do tmy, nakrútenej podľa skutočnej udalosti. V nej ma nezaujala iba Meryl Streep, vynikajúco stvárňujúca postavu Lindy Chamberlain, ale aj proces vytvárania verejnej mienky, v ktorom vášne a predsudky zohrávajú porovnateľnú úlohu, ako neúplne a médiami účelovo upravené fakty. A v Austrálii, v ktorej vďaka prvým várkam imigrantov nemajú ich potomkovia ďaleko k skratovým a násilným alternatívam zdĺhavých a komplikovaných súdnych procesov, v tej Austrálii nepomôže pri hľadaní pravdy ani porotný systém. Film ako celok nebol síce ničím objavný, ale neľutujem, že som si ho pozrel. (20.07.2011)

Velmi zvláštní film, snad jediný, kde má Meryl černé vlasy. Úsměvné kulisy let - nevím kterých, osmdesátých, sedmdesátých? A drsné drama, kde pravda je - kdovíkde. Nejde to jen tak odkoukat bez toho, že by u sledování člověk neprošel plejádou podivných a silných emocí, nad kterými visí otázka: tak jak to teda všechno bylo? (18.10.2010)

Nevím, jak by to dopadlo, kdyby Lindy hrál někdo jiný než Meryl, protože Výkřik ve tmě stojí hlavně na jejím mimořádném výkonu, který nejenom neskutečně citlivě vystihuje pocity hlavní postavy, ale vedle toho dokáže solidně nahlodat v otázce její viny či neviny. Každopádně je skvěle vidět, jak funguje mentalita davu - není tu místo pro jakoukouli racionální úvahu, soucit, nic (ať žije porotní systém). Být to v míň civilizovaný části světa, nikdo by se nebabral se soudem. Síla. (13.01.2011)