Posedlost

-"Any questions?" -"Does our subject still wear pink socks?" Na mysl se také dere citát z Hercula Poirota: "Chovali se spíš jako milenci než manželé. Občas se stane, že jsou dospělí natolik pohlceni sami sebou, že se dítětem sotva nechají rušit." Těžko uvěřitelné, že byl Sam Neil někdy mladý a krásný. Je skvělé, jak on, který má být v tomto vztahu Pan Racionální, tam stojí v rozepnuté košili, bílý jako smrt a s šílenstvím v očích. A nakonec to nezvládl ani do řeky. Přijde mi vtipný takový ten uživatel, co píše k filmům hodnocení v poměru PŘÍBĚH-HUMOR-AKCE-NAPĚTÍ, protože tady uvedl HUMOR ne. (06.11.2014)

"Viděl jsem strašlivě špatný film: Posedlost, směs hororu, detektivky, násilí, satanismu a kdoví čeho ještě. Hnus. Prachy, prachy, prachy... Nic skutečného, pravdivého. Ani krása, ani pravda, ani upřímnost, nic, jen aby z toho byly prachy... Dívat se na to je jako mučení..." Andrej Tarkovskij, Deník 1970-1986, Větrné mlýny, Brno, 1997, str. 371:  ...po deseti letech dospívání jsem znechuceně vypnul opakované shlédnutí Nostalgie po asi dvaceti minutách jako překombinovaný intelektuálský žvást, zatímco Posedlost mi dnes přijde jako Čin. (03.12.2010)

Spočiatku dosť reálne sa odvíjajúce odcudzenie vzťahu s poriadne šialenými charaktermi, ma dosť zhnusilo, no potom prišlo to nereálne psycho s nejakým monštrom a úplné šialenstvo a konanie postáv, za všetko scéna kde sa Isabelle Adjani dostáva do tranzu v metre (WTF!!!). I keď neviem poriadne o čo šlo, bolo to riadne drsné. Pche, kde sa hrabú horory dneška!? (04.10.2008)

Spojenie psychologickej drámy a odporného hororu na hrane úchylnosti, bizarnosti a recesie. Najcronenbergovskejší, Davidom Cronenbergom nenatočený film vôbec. Niečo ako Mláďatá a Pavúk dohromady, a zrovnanie s VonTrierovým Antichristom má tiež niečo do seba. Ibaže keby to točil Cronenberg, nenatočil by skvele iba scény šialenstva, záchvaty a naturalistické, či krvavé scény zlučujúce ľudskú sexualitu s duševnými poruchami, alebo s organizmami neľudského pôvodu (mimochodom jedna z jeho obľúbených tém); dotiahol by film dokonca aj čo sa týka deja a zrozumiteľnosti rozprávania. A práve to je jediná slabina Zulawskeho filmu: všetky tie šialené scény sú veľmi sugestívne a niektoré skoro až nezabudnuteľné (Isabelle v metre, záver), ale nedržia až tak pohromade, ako by to dokázal David so slabším scenárom a béčkovými hercami. Takže hviezdička dole za trošinku nezvládnutú réžiu v nehororových pasážach. 90% (25.05.2012)

Balancujem medzi extrémne kladným a záporným hodnotením. Táto pozoruhodná ambivalentnosť vôbec prestupuje celý film. Výnimočne strašné! ... Myslím, že po odhodlaní dopozerať tento filmík mi Zulawský predstavil nový spôsob filmového rozprávania. Prinajmenšom fascinujúce, ak divák prijme za svoju snahu filmu roztrhať mu vnútornosti. Isabelle Adjani ako oddané, bezbranné, náruživé dieťa. (04.02.2013)