9. rota

Po troch rokoch sa distribútori zobudili a konečne nám dopriali trochu poriadnej ruskej akcie. Hoci so staršími ruskými vojnovými filmami akoby sa vrece roztrhlo, na to najkvalitenejšie z posledných rokov sme čakali dlhšie akoby sme chceli.Základy tohto výborného filmu stoja pevne ako Kubrickova Olovená vesta. Čiže prvá polovica výcviková, druhá bojová. Obidve sú výborné, Bondarchukova réžia je výborná, kľudne sa môže rovnať s tým lepším, čo v Hollywoode za posledné roky vzniklo. Trošku mi vadili spomalené zábery tie mi už vadia všade, ale nie je ich veľa. Akčné scény sú výborné, tým niet čo vytýkať a môžme rusom iba zaželať,aby sa im takých vojnových filmov podarilo natočiť čo najviac. Dasvidania. 70%. (03.02.2009)

Dojemný a zvláštně smutně uspokojivý film, takový familiérní, držící se toho nejlepšího, co může člověka k nějaké té jednotce v nějaké té válce divácky připoutat. A zajímavý příspěvek na téma neporazitelnosti "lstivých Afgánců". Zvláštní, tolik armád, od té pod velením Alexandra Makedonského, přes koloniální britskou, francouzskou, sovětskou, americkou... Scénář zůstává stejný a ten nezdolný nárůdek v pustině si drží svoje... (10.06.2012)

Áno, fičí to po vyjazdených koľajách vojnovej schémy, ale ako inak zobraziť realisticky tému "chlapci na ceste do vojnového pekla"? Dá sa to bez postupnosti "výcvik, presun, čakanie, akcia, dezilúzia"? Tvorcovia sa dôsledne vyhli nielen politike (rozkošná scéna s mazákmi, ktorí sa pýtajú, ako je doma, a keď im niekto začne rozprávať o perestrojke, hneď ho pošlú do riti a chcú vedieť, čo teraz nosia dievčatá), ale aj mnohým žánrovým klišé. Celkovo poctivý, výborne natočený, presvedčivo zahraný, zemitý, uveriteľný, výpravný... a v konečnom dôsledku depresívny film. Presne ako vojnový film má byť. Jeden z najlepších ruských filmových zárezov nového tisícročia. (03.07.2008)

1988. Sovětský svaz již 9 let válčí v Afghanistánu..... Výcvik, aby nechcípli hned první den a samozřejmě válka...... Film byl pro mě velkým překvapením! Hlavně kamera. Scénář má pár chybiček, ale proč by taky rusové nemohli mít svoji ,,četu"? Všechno celkem klape a jak je vidět, tradice dobrého válečného filmového řemesla bude ve Velké zemi pokračovat. Kdo nevěří, ať si sežene Chistilishche. ,,Sovětský výsadkář je síla, krása a duše ozbrojených sil." A kdo jste vy? (16.06.2007)

Výcvik v armáde Sovietskeho zväzu bol jedným z najtvrdších, šikana bola jedna z najhorších a vojnové ťaženia patrili k najtragickejším. To, čo si ruské matky museli kvôli svojim synom a dcéram vytrpieť je ťažko popísateľné. O otcoch sa skoro nikdy nehovorí, lebo boli bu´d mŕtvy alebo často alkoholici, ten zbytok si však tiež vytrpel. Tento film síce dáva ukážku tejto atmosféry a diania, ale je v skutočnosti len slabým odvarom skutočnosti. Naviac, záverečná scéna je skôr nereálna ako reálna, lebo domáci nemali taký štýl boja. Avšak chýbajú tomu aspekty okolo zabíjanie v civilnej sfére, naopak nebojí sa to ukázať, aké straty mali Rusi, že to nešlo ako sa vraví, po masle. Tak, ako povedali vo filme a možno je to aj pravda, neviem, že tú krajinu nikdy nikto naozaj nedobyl, tak to bolo aj v takmer 10 ročnom ťažení Sovietov, kde takmer skoro zbytočne vyhasli životy mnohých ľudí a dala iskru pre vznik Al-Kájdy, hnevu Bin Ládina, vyzbrojovaniu Afgáncov Američanmi, vzniku Tora Bora a následnej vláde Talibanu a vojne s Američanmi, ktorá zatiaľ tiež vedie do záhuby a to sú tam už tiež skoro 12 rokov. Záverečné slová sú silné a vo filme by ich chcelo viac, hlavne preto, že ruské dejiny sú veľmi smutné, hľadať v nich kúsok radosti a normálnosti je dosť ťažké. Takéto filmy patria na obrazovky televízii, naviac, keď je to vlastne v konečnom dôsledku ruský protivojnový film. (27.12.2012)