Muzika

Muzika je jasnou odpoveďou na otázku Mira Ulmana "Kedy už konečne príde Slovenský divácky film?" Odhliadnuc od filmových kvalít(herecké obsadenie, výborná literárna Pišťánkova predloha, schopná réžia, zaujímavá a ľuďom blízka téma, chytľavé dialógy v hovorovej slovenčine so všetkými svojimi humornými zákutiami, veľmi dobrá hudba a schopnosť rozosmiať publikum) považujem za kritické pre úspech(dúfam, že ešte väčší ako v prípade Polčasu rozpadu) najmä účasť filmov v širokej distribúcii Multiplexov, ktoré už nezastupiteľne tvoria väčšinu celkovej diváckej návštevnosti na Slovensku. Taktiež treba poznamenať, že propagačné aktivity boli už od začiatku systematické(objavovali sa články v novinách časopisoch, rozhovory s hercami: vezúc sa čiastočne na vlne Slovenských filmov v roku 2008 a s tím spojeného širšieho záujmu zo strany médií o Slovenský film). Objavovali sa plagáty a zintenzívnená kampaň pred príchodom do samotných kín, konali sa dokonca predpremiéri s prítomnými tvorcami a hlavnými hercami a to všetko sa nádherne synergicky spojilo v na Slovensko zarážajúcom pohľade na plné kino(teda môžem hovoriť len za NR, ale podľa komentárov iných užívateľov usudzujem, že to nebolo tak len tu). Teraz už len dúfam, že práve Muzika sa stane tím ľadoborcom, ktorý zbúra múr medzi divákom a Slovenskými filmom budovaným počas obdobia predchádzajúcich rokov. 4,5* (17.04.2008)

To, čoho som bol svedkom pri filme 'Polčas rozpadu', to mi 'Muzika' potvrdila dvojnásobne. A pri pohľade na prostoduchú a plytkú seriálovú tvorbu a zbrojenie seriálových výplachov medzi dvoma našimi televíziami, ktoré pripomína studenú vojnu medzi USA a Ruskom, je mi až do plaču, keď si uvedomím, koľké prostriedky sa zbytočne míňajú na tie spústy bezmyšlienkových výplodov. To, čo by potrebovala naša kinematografia je oživenie s podobným výsledkom, aký dosiahol Juraj Nvota. Keď to porovnám so spomínaným filmom zo začiatku komentáru, tak herecky je to opäť na skvelej úrovni, trošku ma však zamrzela Táňa, ale ani nie tak herecky, ako slabším a nepremysleným rozvinutím jej postavy a jej správanie v daných situáciách. Inak Marek Geiberg znova spásonosne zachraňoval film po nekonvenčnej stránke, jeho prirodzený talent je na míle viditeľný. Svoje najlepšie režisérske kúsky predviedol aj pán režisér, ktorý sa nebál experimentovať, zablúdenie do spracovateľsky obávaného snového podvedomia (Martin) nemalo chybu, takisto aj problematické zachytenie hromadných scén (zábavy, konecrty) sa zaobišlo bez závažnejších chybičiek. Malinko som bol vyrušený len so záberu na novo zateplený a vymaľovaný panelák, ale to som sa následne musel len pousmiať. Počas filmu som sa ale usmieval často, už nie z dôsledku technických chybičiek, ale skvelých hlášok a vtipných situácií, o ktoré naozaj nebola núdza. A tak dúfam, že v najbližšej dobe znova nebude núdza o podobné slovenské filmové potešenie. Rád by som dal niekedy aj tú piatu hviezdičku a ak to bude takto pokračovať, tak verím, že raz sa dočkám. 85%. (02.05.2009)

Muzika mi nezněla příliš libozvučně. Těšila jsem se na pořádnou dávku vydatného jazz a dostalo se mi vesnické kutálky. Sám příběh mohl být nosný, pokud by mu byla věnována větší péče. Takhle je Muzika poněkud roztříštěná nesourodá výpověď o době minulé, bohužel ne tak silná jako o sedm let mladší kousek Jak jsme hráli čáru. (19.11.2015)

O poznání víc artové, o poznání méně pohodové, ale rozhodně stejně zapamatovatelné jako Pelíšky. Možná v té artovosti trochu tlačí na pilu, ale proč se nepodívat na tělo Doroty Nvotové, že?:) Muzika je zvláštní film, žádná chutná jednohubka, na kterou se dá podívat kdykoliv. Ale má vše, co by dobrý film měl mít, a je ve své svébytnosti a se svými zvláštními - občas nereálnými - postavičkami opravdu těžko zapomenutelný. Ľuboš Kostelný je vynikající (i když se chová jako slabošský kretén) a pro Jana Budaře nelze mít slov. Přidejte si k tomu, že má Muzika víc než jen dobrou muziku, a máte jasných 80%. (04.06.2012)

Divadelník Nvota pokračuje vo svojom omyle režírovať hraný film. Socializmus sa mu tu zredukoval na nemožnosť nosiť dlhé vlasy. V súvislosti s tým, že sa jedná o adaptáciu Pišťánka, netreba asi veľa hovoriť. Muzika v Nvotovom podaní a Pišťánek sú si vzdiaľenejší ako Zlomok sekundy od "Alžbetky" Kolevskej a Kobra 11. Koniec koncov je to ochotnícka rutina v pastelových farbách s kopcom známych tvári. Latinák sa vyfarbuje už tu, aj keď len v epizódnej úlohe. Dávno sa na Slovensku žiadny herec nespoliehal tak vehementne na svoju srandovnú tvár. Dobové nadšenie z Muziky prišlo len vďaka neexistujúcej konkurencii. (24.05.2012)