Čas

Je to veľmi dobrá romanticky ladená poetická dráma od Kim Ki-Duka. Má dosť dobrý príbeh o mladom páre, v ktorom je muž spokojný, úplne verný a svoju priateľku má skutočne rád, aj keď sa samozrejme rád občas obzrie po peknej žene, lenže ona mu neverí a stále žiarli, pričom problém vidí v tom, že vyzerá stále rovnako a kvôli tomu sa mu už omrzela. A tak sa rozhodne zvoliť radikálny spôsob, bez stopy zmizne, podstúpi kompletnú plastickú operáciu, pričom sa mu pol roka nemôže ukázať a následne ho chce zaujať ako úplne nová žena, lenže ani po tomto nie je všetko ideálne. Spracovanie sa mi páči, ale k dokonalosti tomu ešte trochu chýba. Už od začiatku to pôsobí veľmi dobrým dojmom, pomerne nezvyklá tématika a navyše podaná originálnym spôsobom, takže jedna vydarená scéna strieda ešte vydarenejšiu, je tu množstvo výborných nápadov a prvkov, či už pomerne vtipná snaha narušiť schôdzky s rôznymi ženami, fotenie pri zaujímavých sochách, ale hlavne celý tento hlavný motív o zmene tváre a následných komplikácií, ktoré to prináša, obzvlášť zamyslenie sa nad tým, koho má vlastne skutočne rád a tak hlavne prvú polovicu tomu nemám čo vytknúť, potenciál tejto témy je využitý asi naplno. Ale v druhej polovici sa to už trochu zhorší, stále je to výrazný nadpriemer s množstvom skutočne vydarených situácií, ale už mám z toho pocit, že menej je niekedy viac, viacero nových prvkov, ale hlavne správanie postáv mi už nesadlo až tak ideálne, ako pred tým a to výsledný dojem predsa len čiastočne narušuje. Ale zase chválim výbornú záverečnú scénu a to hlavne z toho pohľadu, čím vlastne film začal. Herecké obsadenie je výborné, mám tu hneď dvoch obľúbencov, či už Sung Hyun-Ah alebo Ha Jung-Woo, ale bavili ma aj zvyšné postavy. Réžia a technická stránka sú skvelé, Kim Ki-Duk to opäť zvládol prvotriedne, síce mám trochu pocit, že to pôsobí viac filmovejšie na úkor poetiky a že je to viac prístupnejšie bežnému divákovi, ale v konečnom dôsledku to aj tak funguje stále skvelo. Stačilo pozmeniť pár prvkov v druhej polovici a plné hodnotenie by tomu určite neuniklo, ale aj tak som veľmi spokojný, mimoriadne zaujímavý film, ktorý si rád ešte pozriem a po filmoch 3-Iron a Samaritánka mi príde z Kim Ki-dukovej tvorby asi najlepší. 81% (31.03.2013)

Cas, ktory vsetko meni a ludske usilie bojovat proti tejto nepriazni, ktore ale nakoniec nema sancu. V mnohych prvkoch stary ale i novy Kim, ktory akokeby po ocistujucom Bin-jipe este vnutorny sulad znova hladal a zaroven ma milo prekvapil znalostou hlbky zenskej duse (myslenka May (: ). Prave s Bin-jipom je Shigan v opozicii v smere vyjadrenia lasky medzi muzom a zenou. Intenzita zazitku zo sledovania filmu bola vyrazne zvysena osobnym rozhovorom s reziserom a hereckym obsadenim. Hlavne May to len ztazka od radosti vydychavala... (: (30.06.2006)

Dosť rozpačitý dojem, zatiaľ to najslabšie čo som od Kima videl. Umeleckú hodnotu snímok určite má, je to veľmi zručne natočené, páčila sa mi hlavne kamera, zato však obsahová stránka ma moc nenadchla. Postavy mi prišli nahlúple a pointa dosť naivne vymyslená, a to aj napriek tomu, že som z väčšej časti Kimove zámery pochopil. Inak Južná Kórea je známa tým, že tam je kult krásy vysoko na piedestály (hlavne u mladých dievčat a žien) a často sa jej prikladá až nezdravý význam, takže plastické operácie sú tam veľmi horúcou témou. 60/100 (28.09.2016)

Kim Ki-duk v plne forme. Velmi zvlastni, atmosfericka a misty spravne depresivni romanticka story, ktera tezi ze sveho primarniho trumfu - plasticke transformace obliceje, diky cemuz muze vznikat rada zajimavych situaci. Vytvari se zde interesantni konktrast a otazky lasky ducha vs. vizualniho zevnejsku. Na Casu je take unikatni, ze pokud pomineme nektere detailni chirurgicke zakroky, je to na Ki-duk pomery minimalne morbidni, naopak je zde jako ve vetsine jeho novejsich filmu kladen duraz na umelecky feeling, ktery dosahuje vrcholu pri navstevach avantgardniho socharskeho parku na pobrezi. Vyborny kousek! 8/10 (02.06.2010)

Čas, zrcadlo korejské plastik chtivé společnosti, je v podstatě docela přímočarý konverzační tah na branku, kde Kim diváka připravuje pomocí pro něho typických atmosférotvorných prostředků na nevyhnutelný závěr. Seh-hee si připadá pořád stejná, okoukaná svým milovaným partnerem, a protože se jí obličej po plastice zahojí až po několika měsících, rozehrává hru na ducha a sleduje svou drahou deprimovanou polovičku. Dokáže se ale See-hee vypořádat se svou novou totožností, zahrnující nové jméno, byt a zaměstnání, nebo ji to nenávratně změní? Nebude See-hee žárlit na Seh-hee? Dokáže se Ji-woo vyrovnat s tak výraznou změnou vzhledu partnerky, kterou pořád miluje? Je z téhle schizofrenní hry vůbec nějaké východisko, když se ti dva ani nepoznají? Je možné vrátit minulost, kterou si člověk vymazal? Pomalu si začínají uvědomovat, že se čas nedá zastavit ani vrátit zpět a budou se muset se svými rozhodnutími nějak vypořádat. (08.05.2009)