Paprika

V mnohom odchod od povodnej tvorby, v mnohom rozvijanie hlavneho motivu celej Satoshi Konovej tvorby. Tentoraz uz nejde o na anime nepatricny zaner, sci fi s fantastickymi prvkami je anime vlastne, na rozdiel od psychothrilleru v Perfect Blue, dokumentu v Millennium Actress ci dickinsonovskeho romanu v Tokyo Godfathers. Napriek tomu ide o vrchol tvorby. Miesanie reality a fantazie bolo vo filmoch Sathosi Kona vzdy dolezite, ale skor plnilo funkciu metafory, pomocky, barlicky, zaujimaveho obzvlastnenia. Lenze prave neurcitost reality a fantazie, tej fantazie, ktorej prave animovany svet najviac sluzi, je to, co tohto tvorcu zaujima a tak v Paprike si Dickovesko budhistickej snovej neurcitosti uzil plnymi duskami. A tak Satoshi Kon natocil najlepsie dielo kariery. Zostal verny komiksovej gycovistosti anime zanru, zaroven vsak kazdym zaberom prekracuje hranice zanru anime. Na rozdiel od Myazakiho pomijajuceho sa fantarizovania v smutku, na rozdiel od experimentov Studia 4C, na rozdiel od anime velikanstva Katsusira Otoma, Satoshi Kon vyuzil vsetko co anime ponuka a predsa natocil viac. (23.04.2007)

Barvity vylet na jehoz konci se probudite do "reality", vyjdete do ulic a jdete si opet koupit listek do kina. Mozna pro nekoho hodne dezorientujici, ale kdyz se vam neco zda - muze to by take dost zmatene. Paprika je takova dokonala postmoderni podoba soucitne bohyne Kuan Jin. Elementu laskave zenskosti v jejim animovanem podani, jsem s hrdiny tohoto filmu tez propadl. Tohle bylo neobycejne bohatych devadesat minut. (06.05.2010)

Japonské animáky jsou opravdu zvláštní. Na jedné straně jsou tu nádherně hravé kousky jako např. "Cesta do fantazie" a na straně druhé tu jsou těžko pochopitelné snímky jako třeba tento. Opravdu pořádně nevím o co ve filmu šlo a řekl bych, že ne všechno tak úplně dávalo smysl. Film má sice opravdu pěknou animaci ale neuvěřitelně jsem se v něm ztrácel a později jsem se dostal do fáze kdy mě film přes svou komplikovanost přestal bavit. Asi se opět vrátím do světa Miyazakiho fanazie. (18.06.2008)

Bohužiaľ aj keď mám Kona rád, jeho posledný film ma nenadchol. Hoci Cucuiho knihu som čítal. Z nej som mal rozpačité pocity. Bola istejšia vo vzťahoch a v snovom súboji rozpačitá a plná pre mňa nefunkčnej sexuality. Film je robený na vážno, množstvo postáv tu chýba a vzťahy medzi nimi sú naznačené len povrchovo. Na druhú stranu súboj v krajine snov je epický. Zase raz dôkaz, že animovaný film dokáže veľmi pekne prekračovať hranice. Kniha bola satirická, čiernohumorná a rozhodne nie pre každého. Paprika ako film je klasickým stúpencom svojho žánru, ktorého vyzdvihuje hlavne kreatívna zložka a nápaditosť Satoši Kona. Možno, keby som knihu nečítal, by sa mi to celé páčilo o trošičku viacej. Takto je to pozerateľná jednohubka s fajn ústrednou pesničkou. (09.04.2021)

Dôkaz, že japonskí animátori siahajú na Mesiac, zatiaľčo väčšina ich amerických kolegov ostáva trčať na detskom pieskovisku. (Manohla Dargis New York TIMES) - veľmi presne povedané. Papriku som videl na Comics Salone 2007 a bola pre mňa jednoznačným vrcholom anime sekcie tohto podujatia. Už od úvodných (ultimatívnych) titulkov tušíte, že to bude totálny psycho anime nářez, ale na všetky vizuálne nápady a psychedelické divy tohto dielka vás nepripraví nič. Kon Satoshi dokázal na ohranom motíve zneužitia technológií postaviť fantaskný svet, v ktorom je možné úplne všetko. Zároveň však diváka núti zamyslieť sa nad tým, či vstupovanie do podvedomia (a skrz neho do vedomia) inej osoby je etické, i keby sa malo jednať o psychologicky prospešný zákrok. V Paprike je hranica medzi snom a realitou totálne zotretá a to umožňuje režisérovi stavať sen v realite, realitu v sne a neustále preskakovať medzi jednotlivými „rovinami“ snov a reality. Pri troche pozornosti sa v tomto cestovaní divák vôbec nestratí a prakticky jednoduché vyznenie a posolstvo tohto filmu umožňuje film vnímať ako vnútorne výborne vystavaný a premyslený. Dizajn postav je výborný (do slečny Papriky sa proste zamilujete) a veľmi odporúčam i dosť pestrý OST od Susumu Hirasawu (thx to Idaho ;-)). Film však neodporúčam ľuďom zaťaženým na „logiku deja“ pretože na pomyselnej osi expresionizmus – realizmus je Paprika ľavicový radikál. 10/10 Best of 2007 nominee (17.09.2007)