Dar od Boha

------ "Příroda nedělá chyby. Kluk nebo holka. Nic víc.“ ----- Jeden z těch výjimečných filmů, které boří mýty a hranice nejenom svým obsahem, ale i velice nevšedním zpracováním. Hudba spolu s úchvatnou kamerou, která chvílemi balancuje na rozhraní reality a fantazie, přesně vystihuje pocity Zaca, jeho traumata a přání. Komplikovaná cesta, kterou musí podstoupit, než si přizná svou orientaci a vnitřně PŘIJME nechtěný "dar od Boha", se počítá na dlouhé roky - a jde po ní docela sám, protože reakce jeho okolí nejsou nijak povzbudivé, jak už to v podobných případech bývá. Prakticky jedině matka nemá proti svému synovi žádné výhrady a za jeho odlišností vidí v první řadě neobyčejné schopnosti, které měl podle jejího pevného přesvědčení dostat darem od Boha při svém narození. Proměny jednotlivých postav a jejich vzájemných vztahů během více než dvaceti let jsou velmi věrohodné, opravdové ... tak jako celý příběh. (13.05.2009)

Oklieštieme z Mallickovho "filozofického šepotu" líniu o rodinnom nažívaní a priraďme si ju nachvíľu sem, k ďalšiemu identifikovaniu nielen seba samého, ale aj celých dekád a vzápätí zistíme, že Vallée nadväzuje, resp. si zasadzuje vlastný - vyjadrovacou štruktúrou obdobný, ale predsa odlišný - "Tree of life." Terrence sčasti pomenoval zeitgeist 50's na území amerického Texasu a Jean-Marc akokeby kontinuálne pokračuje cez 60. až po 80. roky v jeho definovaní na predmestí kanadského Montrealu.Tiež to zložité formovanie vrúcneho vzťahu otec-syn, kedy sa hrany navzájom obrusujú, názory sa rozchádzajú, nedorozumenia pribúdajú a nájdenie konsenzu nemusí vždy vyjsť...alebo môže, po dlhodobej drine môže. Tiež ta nesmierna láska matka-syn, kedy matka rozprestiera ochranné krídla nad svojími potomkami, čaká na nich iba s otvorenou náručou, cíti ich znepokojenie/bolesť aj na diaľku a najviac prežíva ich stratu. Výchova ovplyvnená dobou, patriarchálna diferenciácia rolí muž-žena, nepriestreľná pobožnosť, uznanie zázrakov za právoplatné javy, mnohodetnosť, homosexualita ako jedno obrovské X. Noel je v nevýhode, sám proti sebe, sám proti všetkým, spojenec sa kde-tu objaví a hneď aj zmizne, iskra nádeje miestami zažiari, ale pri narodeninových alebo vianočných posedeniach opäť zhasne. Je to generačný/osobnostný boj, vôbec nie ľahký, vôbec nie komediálne ladení, práve naopak krutý ako sám život a keď už zaznie vtípek, tak impresia ako od Andersonovcov. "C.R.A.Z.Y." má okrem bystrého názvu aj ihravý scenár a spracovanie, občas to síce zaváňa predynamizovanosťou a zopár nekoncepčných vsuviek by som takisto vedel oželieť, ale i tak som nadmerne spokojný, žiadne rúžové okuliare ani emočné vydieranie, vynikaví herci, doslova "golden soundtrack"- proste malý filmík s veľkým F, ktorý nehľadá cieľ, ale cestu. Aneb ako píše susedov plagát: "happiness is not the destination, but the journey." (20.04.2012)

Film z kategórie, že naň s vysokou pravdepodobnosťou narazíte skôr náhodou ako cielene a keď narazíte, rozhodne nebudete ľutovať. C.R.A.Z.Y má výborný scenár - viacvrstvový s duchovno-filzoficko-satiricko-psychologickým rozmerom, rovnako má výborné herecké výkony a originálne spracovanie, nehovoriac o geniálne zvolenej hudbe. Story line hovorí o jednej veľkej rodine a iných veľkých veciach v momentoch kedy človek hľadá sám seba. Jedným slovom krásny, dojemný a originálne nasnímaný film o dospievaní a dozrievaní, kde tu sa dá toho dosť povytýkať, no nosný dojem prehlušuje všetko menej podstatné. (18.10.2010)

Čo vlastne sleduje tento film? Je to akási zdramatizovaná verzia seriálu „Tie roky sedemdesiate“. Každá rovina, ktorú film zobrazuje, či už je to rodinná dráma o zbližovaní a mravných problémoch, problémoch dospievania alebo nadsadená satira spoločnosti tej doby, je rozobraná a spracovaná do detailov. Čo si z toho odnesie divák, ťažko povedať. Viem ale, že miestami som sa aj mierne nudil, čoho príčinou bola hlavne nerozvinutá humorná výpoveď, no určite nie scenár (hlavne konverzácie boli na úrovni), ani herci. Takže by som bol nerád, keby ostali nepovšimnutí. A som rád, že HBO dáva priestor aj podobným filmom. 80%. (30.07.2007)

Nepociťujem žiadnu nostalgiu po šesťdesiatkách ani sedemdesiatkách a aj hudba tohto obdobia ide (zatiaľ) mimo mňa. Možno aj preto budem trochu nespravodlivý a ohodnotím nižšie od tunajšieho priemeru. Zároveň nie som veľkým fanúšikom rodinných drám s podobne početným osadenstvom, vždy to zaváňa typizáciou a škatuľkovaním vedľajších postáv. Na druhú stranu nemám čo vyčítať, snáď len to, že okrem troch postáv tie ostatné majú pomenej priestoru, ale to nemožno nazvať chybou, skôr len autorským zámerom. Takže rozhodne nenudilo, zaujalo, ale emocionálne trochu minulo. 70% (25.01.2021)