Armáda démonů: Matka slz

Po Jennifer zo série Masters of Horror som dúfal že mi šmakne aj La Terza Madre, ale nebolo tomu tak. Podobne ako Suspiria ma nechala chladným aj La Terza Madre. V dnešnej dobe mi to príde ako päsť na oko zakomponovať satanistický film do súčasnosti v štýle brakového vedenia 70tych rokov talianskej produkcie včetně zo začiatku trápneho no ku koncu sa vylepšujúcemu gore. V kobkách atmosféra už bola (lepšia) i keď opäť zostup Asii k Matke nárekov ma viac uspalo ako napružilo a celkovo tomu chýbala monumentálnosť ktorú určite nevytvorí záber na horiaci chrám vo viditeľne trikových dvoch plameňoch obklopený zopár ľuďmi alebo dvojica postrkujúca sa niekde obďaleč znázorňujúca úpadok spoločnosti pred apokalypsou. Udo sa tu opäť nestihol ani ohriať ešteže odišiel štýlovo a vyložene ma potešilo len fantastické odpravenie čarodejnice obrovským monolithom na rozdiel od toho WTF najšokujúcejšieho momentu filmu. Osobne dávam prednosť Soavimu pred Argentom. (19.02.2008)

Mám jen takový neblahý pocit, že si chtěl Argento na stará kolena natočit svou verzi Harryho Pottera (no on ji v podstatě natočit, scénář je jednoduše kopie dospělejší verze malého kouzelnického učedníka) se zlými čarodějkami, které vypadají jako z nepovedených Troškových pohádek a jednou velice trapnou lekačkou. Naštěstí s atmosférou nám Dario ještě nezapomněl pracovat a sem tam přihodil nějaký barevný filtr jako za starých dobrých časů, takže těch 50 % dám. No kdyby se čarodějky nesvlékaly, ale raději oblékly dresy a čutli famfrfál tak možná jedno ne-li dvě procenta přidám. (23.10.2008)

Myslím, že Dario Argento musel mít slabou chvilku, když točil tento film, neboť jsem přesvědčena, že kdyby byl v lepší formě, dokázal by z takového námětu vytěžit mnohem více a hlavně by to dopadlo mnohem lépe. Hlavní a dost zásadní slabinou tohoto filmu je scénář. Některé scény a dialogy, které, ač měly působit zřejmě děsivě, vyzněly často spíše směšně a hloupě. Spousta jich je sice velmi povedených a působivých, ale nestačí napravit vše ostatní. Scénárista zřejmě také nebyl v náladě. Oproti tomu dokáže snímek držet nad vodou přítomnost Asii Argento a vydařená hudba, která svým hororovým vyzněním zachraňuje to, co tvůrci neúmyslně předvedli spíše jako nepovedenou frašku. Především fenomenální závěrečný song Mother Of Tears v podání Daniho Filtha a Claudia Simonettiho. Marně jsem doufala, že alespoň konec by mohl být trochu nápaditý, asi jsem toho čekala moc. Mohl to být děsivý horor, na který budete dlouho vzpomínat. Nevyšlo to. Škoda. (22.02.2009)

Záver trilógie a po dlhej dobe opäť vynikajúci Argento, aj keď Argento akého nepoznáme. Už to nie je ten majster, ktorého každý záber filmu bol takmer umeleckým zážitkom, podporený syntetickou hudbou, ktorá vytvárala tú nezabudnuteľnú atmosféru jeho starých filmov. Tým nechcem povedať, že by to bolo teraz zlé, len jednoducho iné. Čo sa nezmenilo je násilie a gore, ktorého je tu požehnane a napríklad na smrť novonarodenca asi len tak nezabudnem, a záver, ktorý je opäť tak typicky "argentovsky" zlý. Nedá mi ešte nespomenúť Mater Lacrimarum, čo je asi najlepšia skladba vytvorená pre film. (06.01.2008)

Ako predchádzajúce dva diely trilógie Tri Matky je posledný diel tiež vynikajúci. Hlavne je tu kopec vrážd, fakt dobre spravených, zaujímavých, miestami brutálnych a so špičkovými gore efektami. Niekedy som fakt čumel, ako tu mohlo byť toľko krvi a ku koncu aj sexuálnych úchylností. Film nám už zo samotnej mytológie veľa neodhalí, všetko dôležité sme sa dozvedeli praktický v dvojke. Filmu chýba len atmosféra rokov minulých, z predchádzajúcich dvoch dielov. Kus ma sklamala samotná armáda Matky Slz, zmaľované, rehotajúce sa pizdy. To ma trochu rozčúlilo. V tomto diely je podľa mňa najlepšia hudba, chorály a podbné veci fakt zbožňujem Inak som sa za 98 minút nudil fakt iba minimálne. Na Suspíriu to nemá, ale je mi ľúto dať tomu menej ako 80%... Celá séria "Tri matky": Suspiria (1977), Inferno (1980), Terza madre, La (2007) (15.06.2010)