Láska a čest

Takto nejako si predstavujem zrod Zatoichiho. Aj keď hlavný hrdina Shinnojo má zo Zatoichim okrem slepoty a samurajského majstrovstva málo spoločné, táto paralela rezonovala v mojej hlave počas celého filmu. Posledný diel samurajskej trilógie Yoji Yamadu sa nesie v rovnako pomalom tempe ako jeho predchádzajúce dva diely. Komorný príbeh zasadený do prostredia domu odkazuje na Jasudziro Ozua a samozrejme Kurosawu v tom najlepšom ponímaní aký dokáže žáner Eastern obsiahnúť. Ako ich fanúšik a zároveň aj fanúšik Westernov u mňa prevláda slabosť pre jednoduché príbehy z čiernobielymi postavami, krehkými ženami a mužmi odhodlanými bojovať za správnu vec. Dve výborne dramatické sekvencie vo filme rezonujú ešte pekne dlho po skončení a rovnako ako v predchádzajúcich dieloch je komornosť príbehu obalená sentimentom a romantickou líniou, ktorá je vo filme neuveriteľne silná. Ak k tomu prirátame aj starého dobrosrdečného sluhu, je to rozhodne príbeh o zvláštnej trojici, poznačenej osudom, ktorá si nakonci k sebe nájde cestu. Krásne uzatvorenie jedného cyklu a rozhodne jeden z tých lepších súčasných samurajských filmov. Yamada je v tomto naozaj neprekonateľný. (11.03.2013)

Film Láska a česť bol pre mňa príjemným prekvapením. Japonskú kinematografiu poznám prevažne prostredníctvom filmov Akiru Kurosawu a niekoľko málo ďalších režisérov. Videl som viacero filmov veľmi rozdielnej úrovne so samurajskou tematikou. Tento film je i nie je samurajský. Predovšetkým je veľmi citlivý a režisérsky veľmi empatický k postavám príbehu. Japonské dobové reálie sú zobrazené presne a aj keď je film pomerne dlhý, ani na chvíľu som nemal pocit nudy, ani straty pozornosti. (17.02.2014)

Mňa by celkom zaujímalo, ako vnímajú súčasnú džedai geki Japonci. Či pre nich stratila kúzlo rovnakým spôsobom, ako napríklad pre nás súčasné české rozprávky, alebo nejaký nový western. Či si hovoria, že to tú atmosféru Kurosawových filmov mať nemôže, ako si my hovoríme, že niečo ako Tri oriešky už vzniknúť taktiež nemôže. Ale to je len bezpredmetná úvaha, nám v Európe to môže byť jedno. Príbeh už jednoduchší byť nemohol, čo sa javí ako správne rozhodnutie. Ono je to totiž taktiež rozprávka a na konci nás dokonale dojme. Že sme taký záver očakávali je v poriadku, pretože sme ho aj chceli! Takže už si po tomto a Súmraku treba niekedy doplniť Jamadovu trilógiu zvyšnou časťou. (01.09.2014)

Zrejme najkomornejší diel z Yamadovej samuraiskej trilógie, odohrávajúci sa väčšinou v priestoroch domu mladého samuraja, ktorý sa vyrovnáva s veľkou nepriazňou osudu, keď pri službe u svojho pána prišiel o zrak. Podobne ako predchádzajúce diely, film zakladá na rozdieloch medzi spoločenskými vrstvami, tentokrát na príklade mladého samuraja, ktorý po nešťastnej príhode klesne na úplné dno, kedže ako slepec stratí nielen postavenie v spoločnosti, ale aj česť. Pri pozeraní filmu sa nedá nespomenúť si na Zatoichiho a ikeď je táto séria úplne o niečom inom, režisér na Zatoichiho v jednej scéne vedome odkazuje. Pekný okamih. (8.5/10) (11.11.2008)

Posledny diel Yamadovej trilogie mi pripada najslabsi. Postavy su skvele ako vzdy, takisto civilna atmosfera, vdaka ktorej som si Yamadove filmy zamiloval tu funguje bezchybne. Problemom je tentokrat zapletka, ktora je az prilis jednoducha a na bohatu stopaz dost riedka. Vdaka tomu som sa v druhej polovici filmu uz zacal trochu nudit. Pomale tempo mi v predchadzajucich dieloch nevadilo, ale tentokrat som mal miestami pocit, ze sa fakt nic nedeje a pribeh preslapuje na mieste. Chcelo by to trochu pridat na vrstevnatosti pribehu a mohla to byt rovnaka pecka ako predosle diely. Slusnych 7/10. (11.02.2011)