Náklad 200

hnus ..... a údajne PODĽA SKUTOČNEJ UDALOSTI !! ťažko pozerať, tažko uveriť, ťažko pochopiť... absolútna moc plodiaca absolútnu beznádej.... totalita požierajúca samu seba ..... príbeh najprv úsmevný, potom znepokojujúci, nakoniec vrcholne odpudivý, s dvoma akoby epilógmi (ateista v kostole a rodiaca sa ruská mafia a oligarchia v posledných záberoch filmu) (24.11.2010)

Tak na takovou bizarnost jsem cekal hooodne dlouho a ani me moc neprekvapuje, ze prisla prave z ruske produkce. Neskutecne realne syrove vykresleni 'rudeho' prostredi osmdesatych let, spina a sed, mentalita a chovani lidi, zavareninove sklenice plne lihu protekajici hrdly ve me vyvolaly ty nejsilnejsi pocity odporu a nechuti. Patou * vybojovala nechutna flegmaticka matka krale perverzaku kapitana Zhurova... Otevreny konec bez obavaneho happyendu jsem jen uvital... Musim ale priznat, ze me par okamziku temer rozesmalo a to hlavne diky nehoraznemu soundtracku, ktery pusobi v nekolika scenach opravdu komicky... kazdopadne Balabanov umi. Se SSSR na vecne casy a nikdy jinak!!!! (26.01.2009)

Film surový a drsný ako Rusko samotné. Citlivý výber “úchvatných“ interiérov a exteriérov, s ktorými úspešne kontrastujú songy made in CCCP 1984, dobre zahrané charaktery a príbeh, ktorý má hlavu aj pätu. Pomalé tempo úvodnej zoznamovacej sa polhodinky divákovi ani v najmenšom neodhalí, čo ho čaká po prvom výstrele a neskôr nepredvídateľný dej miestami naberá až neznesiteľné otáčky. Dá sa konštatovať, že film je silnou drámou s prvkami hororu vyrozprávaný štýlom bratov Coenovcov. Dávam 5 múch a robím dobre. (13.01.2009)

Absolútne šokujúce! Najhorší na tom celom je fakt uvedený na začiatku titulkov (film je natočený na základe skutočných udalostí)... To ma prinútilo naozaj si k tomu niečo vyhľadať a našťastie sa evidentne jedná o výmysel, takže si všetci môžete s úľavou vydýchnuť. Podľa niektorých zdrojov bol inšpiráciou pre film román "Sanctuary" od Williama Faulknera. (10.01.2021)

Uši diváka drása po celý čas vtieravý optimizmus sovietskych disko hitov. Zrniaca obrazovka čiernobielej tv z času na čas ukáže raz estrádu s hviezdami v trblietavých šatoch, inokedy zjazdy strany a referáty o úspechoch spoločnosti. Realita príbehu samotného sa odohráva v ošarpaných verejných priestoroch, absurdite vodkou presiaknutého vidieka i v panelákových zemľjankách, pričom nezastupiteľné miesto zohrajú narušené mozgy afganských veteránov. Okolie mesta Leninsk pripomína čmudiacimi továrenskými komplexami skôr Oceľové mesto. Nie náhodou je film zasadený do orwellovského 1984. Rozpor medzi mediálnym optimizmom vládnucej propagandy a realitou degenerácie, frustrácie a úpadku vyostril Balabanov na hranicu znesiteľnosti. Použitím maximálneho účinku kontrastu a hyperbolizovaného násilného jednania však podľa mňa vznikol umelecky dosiaľ nejpresvedčivejšie ukázaný komunistický systém v celej jeho "nádhere" a zároveň svojrázny apel na zastavenie nekontrolovaného násilného ponižovania miestnymi mocenskými elitami. Dodatok (11.3.2009): Zaujímavé sú ruské kritiky a rozbory filmu odkazujúce k výstižnej analógii zobrazeného s dnešným životom a stavom morálky v Rusku. A nielen v ňom: v kritikách často zaznie, že Gruz 200 je veľkou moralitou. Nech ktokoľvek dnes čokoľvek urobí, pozerá, počuje - emočne to v ňom aj ostatných (divákoch) zanecháva nulovú, alebo len otupenú emočnú stopu bez možnosti konať. Čoraz svojvoľnejšie zasahovanie zložiek štátu do súkromia a štátna podpora násilia v umení, ktoré divák príjima ako fakt je vraj súčasťou prípravy na vojnový konflikt prostredníctvom kultúry (filmy, knihy, správy). Z pohľadu iných, zaujímavých kritík, príkro film odsudzujich, nielen vystríha, ale je priamym príspevkom tejto zvrhlosti. Pretože ukazuje to, o čom slušná spoločnosť mlčí, čo je nehodné vážnosti ruského človeka, a zobrazením extrémnych foriem násilia film vlastne prispieva k jeho tolerancii a návodu na spôsob jeho vykonávania. (11.12.2007)