Otec vojáka

V jednoduchosti (človeka) je krása. Minimálne v kinematografii. Bodaj by to platilo vždy aj v živote. S takým hrdinom, akého hrá Nikolaj Barmin, respektíve práve s týmto hercom máte napoly vyhraté, stačí ho len nechať hrať pred kamerou. Režisér jeho one man show doplňuje pomerne slušnou výpravou, pozostávajúcou z viacerých bojových scén. Tie na mňa však pôsobili trochu rozpačitým, alebo lepšie povedané mierne roztomilým dojmom. Film mohol byť asi viac vážnejší, jeho svojskosť treba pripočítať krajine vzniku. Záver je síce emocionálne pomerne silný, ale ťahá ho najmä herec a nie režisér. To je síce úplne v poriadku, len akosi nám je jasné, ako to skončí a to už pomerne skoro po začiatku. No buď tak alebo tak. (01.05.2015)

Podobné sovietske vojnové filmy sú ďaleko údernejšie a atraktívnejšie než veľkolepé epopeje s množstvom predstavovaných historických postáv a záverov z rokovaní... Tento gruzínsky film má v sebe čaro individuálneho hrdinu, prostého dedinského človiečika, ktorý chce navštíviť svojho raneného syna a dostane sa do súkolia vojnového mlynu. Tvorcovia sa síce neubránili heroickej pompéznosti, snímok je však natočený vkusne, má atraktívnu kameru a skvelého hlavného predstaviteľa Sergo Zakariadzeho v úlohe otca. Film bežal v našich kinách v roku 1966. (06.12.2019)

Starký dostane na začiatku svojej cesty za synom toľko pokynov, že by ich nemohol splniť ani keby si ich zapisoval. Jeho cesta bude ale oveľa dlhšia, ako by si pomyslel. Pre stretnutie so synom sa stane aj vojakom a zažije všemožné útrapy a príhody, najsilnejšia z nich u mňa bola tá s vinohradom, na ktoré je z domova veľmi citlivý. So synom sa, podľa očakávania u vojnových filmov, stretne aj nestretne, a film sa môže smelo zaradiť k radu podarených sovietskych filmov. Bojové scény sú rôznej kvality, ale tie určite nie sú to, o čo vo filme ide. (01.05.2015)

Tí, čo píšete o propagande, zrejme ste ešte poriadnu nevideli, tu je jej ako šafránu a je to veľmi príjemné. Nebojácny tatko-Gruzínec, ktorý má všetko na háku, dokonca sa dá naverbovať, len aby našiel svojho syna, je super osviežením oproti všetkým tým modrookým hrdinským fešákom. Treba brať na vedomie, v ktorom roku bol film točený, skúsiť porovnať s ostatnými "rovesníkmi", a zistíte, že to nie je žiadna katastrofa. Film som videl na STV2 s titulkami a veľký rozdiel od kino klubových filmov tam veru nebol. No, aby som to zas neprehnal, dialógy boli čudne naťahované, koniec sa dal ľahko predvídať, ale inak to malo svojskú atmosféru, hlavne kvôli netradičnému hrdinovi. (02.05.2015)

Pokud se rozumně oprostíme od plev klasického sovětského válečného filmu, najdeme čisté zrno hlubokých myšlenek prostého, ale ušlechtilého člověka. Základem tohoto příběhu není rozhodně propaganda, ale lidskost, otcovská láska a úcta k životodárné půdě. Krásné scény s pšenící a révou určitě osloví každého vnímavého diváka. (01.02.2017)