Tracey: Fragmenty

Kdyby to mělo 264 hodin, promítalo se to někde na zdi v Rudolfinu, tak bych řekl 'jo, tohle je umění' (ano, byla to narážka na Andyho Warhola), ale kanadský režisér Bruce McDonald, přestože měl k dispozici Ellen Page, nedokázal dát ději filmový nádech a přesně tak, jak je běh snímku rozkouskován, stejně tak se i rozpadá na jednotlivé fragmenty, které již nelze slepit. Závěr byl sice lehce mrazivý, ale tušený již od samého počátku. (06.04.2010)

Byla jsem přímo okouzlena experimentální formou. Není pravda, že je zbytečná a nemá smysl - naopak, dodává filmu dynamičnost a přibližuje nám vnímání a pocity hlavní hrdinky. Scénář mi v průběhu přišel trochu slabší a mělký, ale v závěru se všechno nějak vyjasnilo a zjistili jsme třeba, že ani Tracey nebyla v té zácloně oblečena samoúčelně (o vyjevení pravdy o fešákovi ani nemluvě). No, kvůli roztomilé Ellen Page a z úcty k práci střihačů hodnotím Tracey Fragments trochu nekriticky, ale...vždyť říkám, že jsem očarována :) (05.06.2009)

Svojim spôsobom unikátny formát, ktorý pôsobí ako črepy rozbitého zrkadla. Postupne do seba všetko zapadá a príbeh nadobúda zmysel... Ale inak dejová línia veľmi slabá a v podstate nevýrazná, aspoň tie vnútorné monológy to príjemne spestrili. Takže jedna hviezdička za "črepinový" formát a druhá za Ellen Page, ktorej tá rola depresívnej tínedžerky dosť pristala. Dve hviezdičky - nič viac, nič menej. (08.12.2012)

Jeden z filmov, na ktoré som bol veľmi zvedavý. Experimentálna kamera, zaujímavý nápad, príbeh často vchádza do mysle našej hlavnej hrdinky a okrem toho je tu Ellen Page, ktorá je fakt vynikajúca. Ale odhliadnuc od jej výkonu a záveru filmu je to podľa mňa absolútne nekomplexné a zbytočne preplácané dielo, čo veľmi znižuje jeho výslednú hodnotu. Neustále vás niečo ruší, neustále niekde chýba logika a dosť ma to mrzí. Je to podobné ako keď som pozeral film Twin Peaks. Je to tiež výrazne oceňovaný film, ktorý má v sebe momenty, ktorým absolútne nerozumiem a nefungujú. Toto je to isté a je to v mnohom škoda. Hodnotenie: D (21.03.2015)

Tento film je určení ľudom, ktorých sere život, všetci ľudia okolo, trpia depresiami, stavmi úzkosti, psychickou labilnosťou a celkovo sa považujú za šialencov v tomto až príliš normálnom svete, a tiež mali obdobie kedy sa chceli zabiť a možno že sa o to aj pokúsili ale nakoniec sa s toho dostali. The Tracey Fragments je film zložený z obrazov. Mozaika osudov a pocitov 15 ročného dievčaťa, ktoré ale nepochopíte a ani sa s ním nevcítite. Ale o to vôbec nejde. Vôbec tu nejde o to či tomu budete rozumiete, príbeh ako taký je priveľmi priamočiary a nie veľmi originálny ale spracovanie a preskakovanie medzi scénami robí s toho akúsi odyseu do duše NORMÁLNEHO dievčaťa. Tým nemyslím dievča čo si mysli že JE normálne, a ani žiadnu hlúpu bábiku, ktorá si myslí že dievča by malo mať veľké prsia, veľký výstrih a veľké nechty na rukách nafarbené na červeno. Myslím tím dievča ktoré si nič nemyslí - ono vie. Bruce Mcdonald mál veľa skúseností s filmami a so seriálmi a to mu dopomohlo aby udržal túto fantasmagóriu v celku. Page - o nej sa nemusím rozpisovať - úprimne, dievča ktoré dokáže zahrať na psychiku a neskĺzavá do trápnosti a samoúčelnosti považujem za dokonalú a ona je k tomu ešte aj herečka. S každého rozmozaikovaného políčka doslova srší jej genialita. Preto ona jediná hraje psychicky labilne - teda normálne dievčatá. Vedľajšie postavy sú pre príbeh vedľajšie tak isto ako pre tracey - umocňujú len šialenosť v ktorej sa nachádza. Určite tento film nezažne veľký úspech. A rozhodne mu veľa ľudí nepochopí, lenže moja rada znie ani sa o to nesnažte - len si s toho zoberte to čo v tom nájdete aj keby toho bolo veľmi málo. pretože takýto pravdivý pohľad plný streštených a zmätených emócií dievčenskej duše - okorenené životnými postrehmi a pravdami len tak ľahko nenájdete- po dopozeraní ma opäť chytil stav úzkosti. o tom to je. (10.01.2009)