Mučedníci

Scénář: Pascal Laugier .. Fritzlfactory na profesionální úrovni, ale nakonec ne tak velké martyrium. Řemeslně výborně natočené s perfektní dokreslující hudbou. Dramatickou stavbou děje se scénář nijak nepáře, od úvodu se něco děje a příběh postupně rázně mění polohy - sestupně, kdy religiózní motivy dojem patřičně srážejí. Místy jsem tak zaskřípal zuby, ale nijak razantně, byť nad ledasčím tradičně kroutím hlavou. ____ Dále možné spoilery: _ Různá náboženství přináší spousty pohádek o posmrtném životě – dobrých či špatných. Co rozkrývá tahle mučednická pointa? Prostě té vůdčí důchodkyni Anna řekla, že po smrti nic není! Nečeká naši duši nekonečné radování (nuda, ne?) ani nekonečná muka (taky nuda, protože přijde apatie a byl bys i ty trpitel, který si může vysnít ráj:-)). Prostě přijde jen klid (=nic). Tak si ta bába rovnou vystřelila mozek, protože konečně dostala relevantní odpověď a v kontextu nesmyslného mučení zjistila, že její dosavadní život postrádal smysl a nemá ho cenu dále prodlužovat. Že se nepodělí s ostatními je taková hořká pilulka pro pokračovatele (anebo jim tím naznačí, že je to „na druhé straně super“ tzn. oni se také postřílí a nebude žádných pokračovatelů tohoto nesmyslného experimentu). Stejně totiž nic nenajdou a nikam po smrti (kromě tlení ve studené zemi) nedojdou. __ Protože: 1) pokud by byl život po smrti super, dojdou tam nakonec všichni a že si ona zkrátí čekání bez prozrazení „pointy“ ostatním stejně nic neřeší. 2) pokud by byl život po smrti peklo, nechápu, proč by si tam akcelerovala cestu. Ještě že tyhle varianty neexistují ;-)) Tím pádem je konec pesimistický, pohádka se nekoná. Režisér asi bude taky naivně v něco pobožného věřit, proto tomu konci říká optimistický, ale není. ____ Slova jsou na nic, všichni lžou. (09.03.2009)

Prvá polovica je určená pre masochistov, druhá pre sadistov, takže veľa ľudí sa v tom nájde. Zručné nakrútenie dokáže navnadiť na dopozeranie i zvyšok diváctva. Snaha o presah sa vydarila za predpokladu, že nešlo o nejaké nazeranie za oponu smrti, pretože v tomto zmysle sa veľa nedozvieme. Len, že pravda často neznesiteľne bolí, ale to prevratné poznanie nie je. Smrteľne vážne tváre matrixovských dohliadačov v čiernom a ich prednesy pôsobia oďťažito. Skutoční otrokári sa totiž na účet týraných skôr dobre bavia. Vyplýva to z posolstva, aké vyšlo mne: ľudstvo je prevažne pokusným laboratóriom v rukách úzkej skupinky majiteľov sveta, skúmajúcich z nadhľadu výsledné efekty systematicky servírovanej tortúry (mučenia) ducha i tela (ponúkané informácie, priemyselne dodávaná strava, chemikálie v životnom prostredí), tak aby po analýze mohli primiešať ešte správnejšie ingrediencie na udržanie permanetného ohlupovania. Anomálie sú bedlivo sledované a vyhodnocované, rafinovane zbavované vlastného presvedčenia a zvlečené z kože poskytnutím primeraných hmotných výhod - to jest prechodu do iného, zdanlivo zabezpečeného sveta. (18.01.2013)

Boze, preco ten film neskoncil este pred tym kvazi zvratom? Vtedy by si odo mna zasluzil aj pat hviezd... Ale posledna pol hodina bola vyslovene hroza... Nie z toho, co robili Anne, ale z primitivizmu, akym sa nas snazi scenarista oblbnut tou blbou pointou. Som nastvana... Na to, ako hrozne sa da domrvit jeden vyborny film. Skoda. (08.03.2009)

Je to dosť dobrý horor. Má pomerne originálny príbeh, ktorý je dobre spracovaný a tak by mal zaujať aj náročného diváka. Jeho výhodou je, že často strieda jednotlivé typy hororu, ale našťastie aj dosť dobre, pretože by to mohlo mať aj negatívny účinok. A aj preto si tu prakticky každý fanúšik hororu nájde to svoje. Aj ked´ za začiatku ma prekvapovalo, prečo práve tento film je tak vychvaľovaný, pretože dosť pripomína viaceré podobné filmy, ale po čase sa už od nich začne dosť odlišovať až sa z toho stane veľmi zaujímavé dielo. Prvá polovica je miestami aj celkom napínavá, tak aj to sa cení. Násilných scén tu moc nie je, ale to aj dosť záleží na divákovi. Tým, ktorí majú radi horory a majú napozeranú aj súčasnú európsku hororovú tvorbu tento film určite nemôže pripadať moc brutálny. Ale tu to ani nevadí, pretože aspoň vidno, že tento film nie je len o násilí. Ale aspoň úvodná akcia s brokovnicou poteší. A určite tu musím pochváliť aj masky, pretože napríklad zdeformovaná postava z prvej polovice filmu alebo telo stiahnuté z kože vyzerajú dosť reálne. Herecké obsadenie hrá dôveryhodne a na moje veľké prekvapenie je aj sympatické, čo vo francúzskych filmoch moc zvykom nebýva. Koniec je veľmi vydarený, určite aj neočakávaný a poteší aj, že nie je úplne jednoznačný. Tohto filmu som sa aj mierne obával, pretože aj napriek tomu, že mám rád horory, tak som pomerne často sklamaný práve pri tých najvychvaľovanejších filmoch ako to bolo napríklad naposledy pri filme Inside, ktorý ma sklamal práve kvôli slabému násiliu, ale našťastie to sa v tomto prípade nestalo. Aj ked´ tento film nakoniec vôbec nesplnil to, čo som si o ňom vopred zistil, teda, že má byť veľmi násilný, alebo dokonca, že druhá polovica má byť pre diváka veľký psychologický teror a pritom sa podľa mňa na túto časť díva úplne normálne, ale to som si už aj zvykol na také názory ako, že aj Funny games má byť ťažko pozerateľný a pritom je to skvelá zábava. A tak nakoniec ma tento film zaujal svojou originalitou, prepracovanosťou a nepredvídateľnosťou, takže som aj tak spokojný. Objektívna kvalita filmu- 80%, film sa páči mne na 73%. (13.03.2009)

Bolestivý to zážitok, na ktorý sa nespomína s radosťou. Filmársky veľmi dobre zvládnuté, s nepredvídateľným scenárom. Pokus o myšlienkovú hĺbku v závere sa síce míňa účinku a ani náhodou z filmu nerobí seriózne dielko, ale na rozdiel od Eliho Rotha sa tu o ňu niekto aspoň pokúsil. Bez tohto pokusu o myšlienkový presah by bola obdobná miera utrpenia hlavnej postavy divácky neakceptovateľná a načisto odpudivá. (03.01.2010)