Skrytý prameň

Skrytým pramenem je pro mne hluboká křesťanská víra, která inspirovala nádherné dílo mistra Pavla i díla dalších umělců k oslavě Boha. Tato díla přetrvala věky a i dnes před nimi stojíme v němém úžasu! Ale v Bahnově filmu je tento pramen tak dokonale skrytý, že ho člověk musí doslova dolovat jako Aquaviva zlato z roztaveného olova... Co také jiného čekat od filmu z let normalizace? Nechci tvůrcům filmu křivdit, místy se zdá, jako by už už chtěli sdělit něco hlubšího, ale pak... Vše zase vyzní do prázdna. Např. v závěru filmu, když mistr Pavel brání sochu Madony s Ježíškem, je vzápětí naznačeno, že vlastně brání jen svoje dílo, to, co po něm zůstane. Co se týče mistra Pavla z Levoče, ten je tak trochu zneužit, v lepším případě využit k popularizaci filmového příběhu, až příliš plného renesanční rozpustilosti a nevázanosti. Za pěknou výpravu a zdařilé herecké výkony a pro mou lásku k Levoči, k tomu čarovnému městu, které se člověku navždy nesmazatelně vtiskne do duše, doplňuji na 4 *. (24.07.2017)

Sonda do drevorezbárskeho remesla a jej autorov na prelome stredoveku a novoveku, teda asi v jeho zlatej ére na našom území. Majster Pavol z LV je pomaly bájna postava, ktorá ale vo filme dostavá silný punc človečenstva. Na herecké výkony sa dá plnohodnotne spoľahnúť, obsadenie je hviezdne a ani skvelý Kvietik v hl. postave nie je v tomto zďaleka osamotený. Od druhej polky príbehu sa dupe na plyn a dovtedy pokojný historický film sa razom mení na silnú drámu. Aj keď je aj v prvej polovicy na čo pozerať (a to nemám na mysli zvodné devy), škoda, že sa nezačalo dupať skôr. (02.12.2016)

Skrytý prameň je po Poslednej bosorke druhým historickým filmom Vladimíra Bahnu. Oba okrem iného spája motív umeleckej tvorby (V Poslednej bosorke sa rieši obraz Umučenia sv. Júlie namaľovaný podľa mladého chudobného dievčaťa, ktoré je následne obvinené z bosoráctva). Hlavnou postavou filmu je sveta skúsený rezbársky tovariš Krištof (Štefan Kvietik), ktorý je majstrom Pavlom (Ctibor Filčík) prijatý do služby, keďže vrcholia práce na kostolnom oltári. Svetobežník sa pozvoľna zapletie do miestnych udalostí, napríklad aj okolo alchymistu Aquavivu, kde na seba paradoxne spustí vlnu nevôle za to, že odhalí jeho podvody (Tento moment je z hľadiska logiky absolútne nefunkčný!). Ďalšia chyba, ktorú spraví mu bude osudná... Bahnova snímka je síce plná kvalitných hercov a má (na svoju dobu a slovenský kontext) aj relatívne dobrú výpravu, no prílišná dejová strohosť a absencia napínavejších scén, z nej robia nezaujímavú záležitosť. (06.01.2012)

Plejáda nádherných hercov, u mužov teda umením a u žien aj umením. Ešte aj na vypuklo-opuchnuté oči Vášáryovej sa dalo pozerať, dnes sa nedá na ňu ani pozerať, ani počúvať. Ale čo treba podotknúť - existovali aj také pokrokové doby, že mohol si byť majster nemajster, ale za krádež dávali ruky odťať jedna radosť. Ešteže sme dnes už takí humánni. Za starých pravidiel by sme mali parlament bezrukých. (14.05.2024)

Páči sa mi, že tvorba oltára majstra Pavla je iba pozadím príbehu a hlavná postava je tovariš Krištof, a nie samotný majster. Páči sa mi rozprávková atmosféra filmu, jeho kulisy, krčma u Kalicha a herci. Lenže skutočne sa film rozbehne iba v záverečnej tretine, dovtedy sme svedkami hovoriacich hláv, riešiacich dobové záležitosti, v ktorých sa zdá byť scenár celkom istý. Dočolomanský klasicky obchytáva kozy, v krčme to každý večer poriadne žije a nebyť vrchnosti, všetci by žili v harmónii, ktorá ak sa občas naruší, tak ju alkohol spoľahlivo utrasie. Aj tie karty by sa časom vstrebali, ale to by sme potom nemali dramatický konflikt. Poteší maľované pozadie Levoče, len škoda, že to nebol umelecký zámer, ale nutnosť. Záverečný konflikt je divácky atraktívny, ale z témy sa predsa len dalo vyťažiť o niečo viac. Zatiaľ najlepší film z toho mála, ktoré som od Bahnu videl. 70%. (05.01.2014)