Arsenal83

Tento príbeh napísala britská autorka polobrakovej beletrie - ale takéto kúsky ľudia čítajú a tak s predajnosťou celkovo nad 4 milióny kusov sa každý jej román, napísala ich 23!. stal bestsellerom. V poriadku, nie zlý výkon, ale to filmové spracovanie je čo? Ku každej scénke vykladá rozprávač, ako keby divák bol totálne tupelo a nedokázal pochopiť, o čo ide. Ak už máme toho vyprávača, tak to môžeme siahnuť rovno po tej knihe. Inak je to romanca, ktorá sa premieňa v thriller so zvratom, ktorý na seba upozorní aj bezduchého. No a ten voiceover bol fakt horší než poľský dabing, čo je už iná kategória, keďže Poliaci predabovali aj Pata a Mata.

Zdá sa, že akonáhle Škandinávci nastúpia na výletnú loď, okamžite sa v nich prebúdzajú staré vikingské pudy a tak mysliac si, že sú opäť na bájnom drakkare, začínajú okrem chlastu aj znásilňovať a vraždiť, čo by nehynúce dedičstvo dávnej kultúry. Michael Noer je veľmi dobrý režisér a tu je škoda, že okrem psychologickej podstaty filmu neukázal ani jeden zo zločinov priamo. To by v divákoch vzbudilo úplne iné emócie. Hlavne by sa nejaké prebudili, lebo tak to sledujeme slušný film s polemickým finále, ale stále tomu niečo chýbalo. Ale zas za tú polemiku celkom body a pridám.

V krajine galského muezína konečne po obohatení turistky hromadným znásilnením a podpaľačským útokom spustili rozprávkový program, v ktorom džihádisti vypískali Izrael, vrcholným číslom bolo pripojenie Južnej Kórey k Severnej tým, že Juhokórejčanov predstavili ako KĽDR, no a nakoniec sa dal priestor aj pestrofarebnosti, rozumej pestrofarebnej úchylnosti. Macron, Macron, takto to nepôjde, musíš si vybrať, buď jedno, alebo druhé, takto ten kalifát nepostavíš!

Typický kórejský poetizmus. Dvaja z rozličných spoločenských tried resp. chudák má záujem o krásku, následne boj o vzťah, potom sa aj niečo podarí, ale dostihne ich minulosť a korenie vždy dodá choroba alebo smrť, v ideálnom prípade kombinácia oboch. A punc skutočného príbehu, čiže kiná budú plné. V európskom poňatí by určite silný príbeh bol prevedený o niečo silnejšie, pretože divákovi sú u nás zbytočné nejaké trojminútové pohľady bez pohnutia alebo nekonečný bozk, ktorý má dodávať ten pocit umeleckosti, na ktorý sú v okolí Soulu zvyknutí. Melodráma so slzičkami, kde som sa už na začiatku silne zamyslel: chalan nedokázal nájsť dievča na Filipínach. Nepochopiteľné, až taký chudobný bol? Lebo tam za 10 dolárov mohol kúpiť aj celý hárem.

Nadčasové dielo už len tým, že aj po skoro 200 rokoch si vo Francúzsku stále môžu povedať "červený a čierny", a to hlavne po voľbách, ktoré vyhral komunista Mélenchon, no a o čiernych rozprávať nemusíme, pri pohľade na francúzsku futbalovú reprezentáciu je takmer isté, že čierna sa musí čoskoro dostať na štátnu vlajku, najmä po tom, čo afroFrancúzi už húfne obohacujú pred olympiádou aj austrálske turistky, jednu dokonca piati naraz. Ale netreba závidieť, aj austrálske devy majú právo byť kultúrne obohatené. Hoci film Červený a čierny je ako keby na jedno kopyto v porovnaní s inými verziami, tak stále ide o veľmi hodnotný filmový prínos a Kim Rossi Stuart bol vynikajúci Žulién Sorel, rola prospechárskeho záletníka mu sadla viac než zasneného princa mysliaci na hríbikový účes Fantaghira.

Žiaľ, čakal som a čakal, ale napriek ohlušujúcemu playbacku Rita Orál pod Eiffelovkou neskončila, tak neviem, čo to za podvod.

Filmu sa dá vytknúť maximálne to, že je vidieť rok 1959, čiernobiele prevedenie a dosť málo kvalitné. Ale inak príbehom prekvapujúce vyšetrovanie so zvratmi a prekvapeniami, čiže poctivá detektívka, ktorá bez poznania rozuzlenia prinesie svoje údivy.

Matheson prijatý do roly v Doktorovi Živagovi kvôli tomuto výkonu a ja sa nestačím diviť, tu by som povedal, že sa dajú použiť slová Jarka Nohavicu: "půjdem do rizika, mněl jsem v gaťách naděláno", pretože kým v tom Živagovi mal veľký charakter, tu je to len zamilovaný fidlikant, ktorý sa na Mélanie Thierry pozerá ako dvanásťročný panic na titulku Lea. Väčší rozmer tu herecky nemá a vzhľadom na nekonečné husľovanie tu hrozí aj slákofóbia. Inak ale celkom príjemný poetický a jemný film s flashbackmi a spojením minulosti so súčasnosťou. Režisér ale spája nacistické prenasledovanie židov s okupáciou 1968, čomu hovorím tak trochu odvaha.

Obsesivita Ornellou Muti a o to aj šlo, čo najviac ukázať ju, nech je aj príbeh totálny bizár a jednooký nápadník viac než úchyl. Má ísť o komédiu, frašku. A naozaj to ako fraška dopadlo. So zábermi na topánky hojdajúcich sa na penisoch.

Ako prehodnotiť svoj život, alebo ako zistiť, že bohatstvo a konzum nie je nad skutočnú rodinu a lásku. V tomto ohľade pekný film, no to finále čo ja viem, aj lepšie mohlo dopadnúť, happy end bol jasný, len akýsi urýchlený sa zdal. Inak vianočný film, kde Vianoce nehrajú prím. Chémia medzi Cageom a Leoni celkom ušla aj s určitými otrasmi, ale nie je sa čo čudovať, napokon je to Leon Cage, teda Levia klietka. Inak klasický rodinný film, kde sa ešte globálne tak neotepľovalo.