Zažít Woodstock

Kdyby to točil neznámý režisér a ještě k tomu jako prvotinu, zvedal bych oba palce k nebesům a provolával slávu LSD, trávě a éře dětí květin. S vědomím, že za touhle bohapustou prázdnotou stojí Ang Lee, jsem ale na rozpacích. Figurky jsou na šachovnici rozestavěny skvěle, do půlky filmu (než začne samotný Woodstock) se dá říct, že to o něčem je, ale co následuje poté je jen hrstka samoúčelných poetických scének, které mají zakrýt skutečnost, že se pod nánosem woodstockého bahne skrývá pouze zidealizovaná oddychovka bez výraznější chuti a zápachu, v níž se žádná z figurek nepohne ani o píď. P.S.: Schreiber na hrad! (27.08.2009)

Cesta za individuálnou slobodou lemovaná neznesiteľnou matkou (iritujúco prehrávajúca I.Staunton), rezignovaným otcom (keď ju miluješ, nie je čo riešiť), prekvapujúco v príbehu indifirentným E.Hirschom a zaujímavo nevyužitým L.Schreiberom, nad ktorými ale vyčnieva ako kopec na Woodstocku práve on, Demetri Martin, ktorý je pre mňa osobne mužským hereckým objavom roka. Ang Lee opäť potvrdil svoj cit pri výbere témy (i jej interpretov). (16.01.2010)

Tak mám za sebou tři dokumenty o Woodstocku. Dva o Woodstocku 99 a jeden o původním a jedinečným Woodstocku 69. A tak jsem si řekl, že to zakončím filmem o Woodstocku. No a když to trochu přeženu tak tohle je tak trochu film o Woodstocku bez Woodstocku. Spíš je to film o jeho vzniku, přípravách, atd. Woodstocku a jeho atmosféry jako takové si divák moc neužije. Zklamanej bude jistě i ten kdo by čekal nějakou třeskutou komedii plnou humoru. Podívat se na to určitě dá to zas né že né ale popravdě nechápu čím si tenhle snímek vysloužil tak vysoký hodnocení. Já už ho třeba víckrát vidět nemusím. Slabší 3hvězdy. (27.06.2023)

Prvá hodinka zahrňujúca prípravy z pohľadu dosť suchopárneho hlavného hrdiny v konzervatívnom zapadákove, ktoré nie je práve nadšené z očakávaného prívalu pol milióna hipíkov tak akosi zaniká a pôsobí trošku zdĺhavým a nadbytočným dojmom v odlesku atmosferického tripu, kedy film konečne zaplaví naozaj pohlcujúca atmosféra sedemdesiatych rokov. Síce zamrzí, že napriek tomu, že šlo o hudobný festival, tak z nejakého koncertu neuvidíte ani minutku, no mne k tomu, aby ma tá festivalová pohoda pohltila stačilo, že vďaka tým pár výpravne naozaj vierohodným záberom pri predieraní sa davom hipisákov na policajnej motorke, či pri rochnení sa v blate, som si aspoň trošku pričuchol k atmosfére Woodstocku. (27.01.2010)

Beautiful je slovo, ktoré Taking Woodstock charakterizuje v každom smere. Geniálny scenár plný zákulisných vychytáviek, geniálni herci stvárňujúci vrstevnaté charaktery, emocionálna katarzia a myšlienková hĺbka, to všetko je dokonalým doplnkom monumentálnej dokumentárnej sondy z miesta činu zo 70. roku... alebo oná sonda je doplnkom tohto kusu povznášajúcej kinematografie? Ťažko povedať. Ang Lee, tak ako svojho času festival samotný, prevyšuje osobné útrapy jedincov a ťaživú spoločenskú situáciu oslavou hudby, slobody a mieru a očisťuje diváka, ktorý by predal aj obličku, aby mohol zažiť Woodstock (ak už nie pod stageom, tak aspoň zákulisne, ako hlavný hrdina filmu Elliot). (9/10) (11.04.2014)