V moci davu

Škoda, že "nejzajímavější", co autoři dokázali vymyslet, je zabírat mluvícím postavám místo obličeje kotník nebo rameno... (03.03.2010)

Nadpriemerný švédsky film s vysokým humorným potenciálom rozpráva prostredníctvom kratších, niekedy banálnych, inokedy "hraničných" scénok zdanlivo nepríliš vypointované a navzájom nesúvisiace príbehy celkom rôznych ľudí v celkom rôznych druhoch vzťahov (dve prihlúple teenagerské kamarátky, homoeroticky sa prejavujúca partička mladých heterosexuálov, až otravne politicky korektná a sociálne bezradná mladá učiteľka v kruhu svojich kolegov atď.). Diváckej atraktivite tohto spôsobu narácie vôbec neuberá absencia snahy príbehové línie nejakým očividným spôsobom prepojiť: otázku, o čom vlastne film je, si divák musí zodpovedať sám a to pomerne abstraktným a intuitívnym spôsobom. Tvorcovia mu v tomto smere nič neuľahčia: film sa úspešne vyhýba moralizovaniu a tendenčnému zobrazovaniu postáv a i to, čo môže na povrchu pôsobiť ako výsmech, v skutočnosti nemá byť nič iné ako presný a nezaujatý popis ľudského sociálneho správania. Kamera často namiesto tvárí sníma nohy, dopraje nám pohľad do tváre jedinej z troch postáv účinkujúcich v danej scéne alebo mimiku zakrýva vzdialenosťou či zlou kvalitou svetla, čo môže pôsobiť niekedy trochu násilne a odťažito, ale zároveň to vyvoláva vlastný prínos diváka do interpretácie a hodnotenia deja. (12.04.2009)

Opravdová studie divákovi trpělivosti a vkusu. Film o lidech. (19.05.2021)