Přežít svůj život

Švankmajer mi tu príde o kúsok menej stratený ako v Šílených, má o kúsok viac jasné čo chce povedať, akurát to stále preháňa so stopážou, trochu nudí a pôsobí ako všetko možné len nie ten nekontrolovatelný výbuch kreativity ktorým bol v minulom miléniu. Z toho mi vyplýva že na jeho Hmyz som zvedavý, no nie natešený. 3,5* (07.01.2018)

Zatím poslední film, co jsem od pana Švankmajera zhlédl a musím opět konstatovat, že to je prostě absolutní originál světového formátu! Takhle filmy nikdo netočí a tento snímek je navíc poskládán jako slepované fotografie prolínající se se živými herci. A ten nápad, to je prostě klasa! Perfektní snová imaginace! To se zkrátka musí vidět, je to opět jinší druh Švankmajerova umění, ovšem setsakramentsky okamžitě rozpoznatelný! Parádní a já dávám opět za plnej počet (stejně tak, jako úplně u všech Švankmajerových dlouhohrajících i krátkých filmů). A úvodní předmluva mistra Švankmajera před filmem nemá chybu! (28.08.2013)

LFŠ 2011: Určite to najlepšie, čo som na tejto flmovke videl. Skeče, gagy, zvraty na každom kroku, skvelá zábava, no keď som chcel samotný príbeh niekomu prerozprávať, tak film vyznel úplne depresívne. V tom si myslím, že je to pravé umenie tohto filmu. A jednoznačne najlepšie scény sú z psychoanalytickej kliniky. (31.07.2011)

Banalita prežívania. Banálne nie sú len naše sny, ale aj ich interpretácia. Za hlavy sa chytajú otcovia psychoanalýzy. Ale ako ukazuje i tento film - psychoanalýza nikdy žiadnou vedou ani liečebným postupom nebola. Zato predstavovala silný umelecký smer s viacerými skvelými spisovateľmi a esejistami (napr. Reich, Freud, Jung a Ferencsi), ktorých lekárske diplomy predurčili k literatúre. Preto tá blízkosť surrealizmu a psychoanalýzy. V liečbe sa však skvele hodí ako súčasť terapie (biblioterapia). Na totálne uletenú a švihlú predstavu, že za všetko môžu oidipovské utkvelé predstavy a traumy sú len libidóznymi nenaplneniami z detstva sú úžasne zaujímavými, no stále len beletristickými či poetickými fantáziami aj so všetkými kazuistikami, koľko ich bolo, je a bude. Samotný film trpí typickou vadou Švankmajerových celovečerákov: explozívne animačné nápady sú skvelé, no dochádza k ich príliš častému opakovaniu. Myšlienka filmu je originálna - plytké a banálne prežívanie preniká i do snov a dávno je súčasťou medicínskej dušoliečebnej praxe - no jej spracovanie trpí prílišnou dĺžkou s redučkým dejom, čím dochádza k jemnému otupeniu mysle. Myseľ sa tak nachádza na pohovke a zveruje sa doktorke so snami - ktoré sa prisnili uprostred zaspávania pri tomto skvelom a nezameniteľne originálnom kúsku. (09.09.2014)

S reálnou psychoanalýzou v praxi nemá film nic společného. Prvky psychoanalýzy jsou dost zjednodušené a celý proces je uzpůsoben komediálnímu ladění filmu. Což mi, jakožto člověku co se o psychoanalýzu velmi zajímá, docela vadilo. Ale to je spíše jen subjektivní názor. Jinak filmu zkrátka něco chybí. Není tak myšlenkově obsáhlý a podnětný jako třeba Šílení. Vizuální stránka však všechno spolehlívě vynahrazuje. Zajímavé prolínání snů s realitou a nechybí ani Švankmajerův "trademark" proplétání hovězích jazyků :-) (29.10.2010)