Na krásnom modrom Dunaji

zaujímavý film na pozretie si po takmer 25 rokoch od premiéry minimálne z pohľadu, ako vyzeralo čerstvo nové hlavné mesto nového štátu a prípadne si porovnať, ako sa postupne zmenilo. Niekedy som mal pocit, že režisér sa snaží o taký slovenský mechanický pomaranč. Celý film pôsobí dosť bizarne, resp. dejovo zväčša nedáva veľký zmysel, ale to bude aj tým, že film mal mať pôvodne - vraj - 5 hodín. Žiaľ - alebo našťastie - sa pôvodný matroš niekde stratil, ukradol, možno ho chalani vyfajčili, kto vie... (29.01.2018)

Semjan preniesol cirkusovo-anarchistickú poetiku jakubiskovského charakteru do počiatkov modernej slovenskej republiky. Niekedy to vychádza, inokedy vôbec. Napriek tomu je NKMD tak trochu neprávom zabudnutý a nedocenený film. On totiž celkom zdarilo charakterizuje túto divokú dobu, "nesmrteľné" 90. roky a začiatok kapitalizmu. Taktiež genius loci dobovej Bratislavy je prvok, ktorý môžeme považovať jedine za prínosný. Začína to ako svižný akčný film, časom ale Semjan od deja značne odbočuje a venuje sa spomínanej anarchii, až to začne byť málinko ubíjajúce. Skrátenie a väčšie zameranie na dej by filmu iba pomohlo. (24.12.2015)

To predsa nemohli myslieť vážne, to museli točiť s vedomím, že to je paródia. Nie, to nemohli myslieť vážne. Kamarátka preživšia najntísy sa nechala počuť, že to bol druhý najhorší film, aký videla v kine. Ja som sa bavil celý čas. Možno to bolo tým, že som bol pod vplyvom a že som to fakt nebral vážne. Však to boli samí ochotníci (a zopár hercov, napr. Labuda, Kovár, Stanke... a večne starý Korda). Musím uznať, že strih vynikajúci; keď ochotníci prechádzali Bratislavou (dychberúce zábery), tak sedeli aj trasy, aj pohľady zo všetkých okien. No a presne takto debilne si predstavujem mesto, do ktorého som sa zhruba v čase uvedenia filmu narodil. (05.09.2021)

"Nebásni o svete. V tomto meste zhniješ." Na krásnom modrom Dunaji nie je iba valčík hudobného skladateľa Johanna Straussa, ale aj film režiséra Štefana Semjana z roku 1994. Absurdný komediálne ladený počin o troch kamarátoch, nesúcich mená ich hereckých protagonistov, je do istej miery odrazom a obrazom doby, v ktorej vznikol. Vznik samostatného Slovenska so sebou priniesol množstvo prospechárov, snažiacich sa "nahrabať si" čo najviac, a trojica hlavných postáv nie je výnimkou. Z výstavy Andyho Warhola ukradnú jeden z jeho obrazov, po čom nasleduje strastiplná a divoká cesta za jeho speňažením. Táto cesta v podstate predstavuje hlavnú dejovú líniu filmu, ktorá ale nemá žiaden hlbší význam. Režisér Semjan sa snaží iba o zachytenie absurdity celej situácie, čo sa mu, dá sa povedať, aj darí. Na druhú stranu ale nemožno hovoriť o tom, že by bol divák v tomto smere nadšený. Ono vlastne príbehovo ani niet byť z čoho nadšený. Snímka však disponuje niečím, prečo ju stojí za to vidieť - vynikajúcou bratislavskou výpravou. Keďže prakticky celý dvojhodinový film sa odohráva v hlavnom meste, postavy v ňom pochodia mnohé lokality a zákutia, z ktorých doslova srší deväťdesiatkový genius loci, vytvárajúci špecifickú atmosféru diela. Tú navyše podfarbujú aj reálie raných deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Z hereckého hľadiska ide o film obstojný - nenadchne ani neurazí, pričom mu dominujú práve traja hlavní predstavitelia s tým, že vo vedľajších úlohách sa objavuje viacero rovnako známych tvárí. Na krásnom modrom Dunaji príbehovo nestojí za veľa. Ale mimoriadnym spôsobom mu pomáha práve bratislavská výprava, ktorá je najvýraznejším prvkom filmu. Dá sa povedať, že práve kvôli nej stojí za to tento počin Štefana Semjana vidieť. Obzvlášť ak dokáže divák pozná miesta, na ktorých sa jednotlivé scény odohrávajú. Popri výprave a atmosfére dokážu pobaviť aj viaceré hlášky, ktoré tu odznievajú. (14.07.2024)

,,VIDEL SI BLOW UP?" ,,ZVÄČŠENINU?" __ Pri rozhodovaní o hodnotení sa napokon riadim istým sentimentom nad milovanými 90. rokmi. Atmosféru daného obdobia, na ktorú si už ozaj veľmi matne spomínam, som si týmto filmom naplno priblížil a aj podľa komentárov iných užívateľov možno povedať, že je tu vystihnutá veľmi vierohodne často vďaka drobným detailom (E. Korda...). Spätne je až neskutočné, ako sa Bratislava zmenila za ostatné roky. S filmom samotným je to podstatne horšie predovšetkým z dôvodu, že najmä v prostrednej časti akoby nemal čo povedať a miestami pôsobí nelogicky. Osobne mi dvojhodinová stopáž natoľko neprekážala, hoci som si často kládol otázku o opodstatnenosti danej scény. Pri scéne s cirkusom som dokonca na moment uvažoval, či nejde skôr o balkánsku produkciu. Čo dodať? Maximálne (pod)priemerná záležitosť, avšak dobre, že bola nakrútená. ,,SMRDÍŠ JAK KU*VYN KUFOR. ČO SA ŽENÍŠ?" (653. hodnotenie, 33. komentár k filmu) (10.11.2020)