Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Příběh mladého Žida Jackieho Rabinowitze. Proti židovským tradicím a proti vůli svého otce zpívá populární písně v pivnici. Jeho otci se to však nelíbí, o budoucnosti svého syna má zcela jinou představu. Odhodlaný mladík utíká z domu, aby mohl zahájit svou pěveckou kariéru pod pseudonymem Jack Robin. To ještě netuší, že toto rozhodnutí není úplně nejšťastnější. (Zbyisek)

(více)

Recenze (42)

Flego 

všechny recenze uživatele

V rokoch 1927-1929 sa pri výrobe filmov v Amerike prechádzalo z nemého filmu k zvukovému. Toto obdobie je nazývané part-talkie, je to istý hybrid nemého filmu s krátkymi zvukovými pasážami, zväčša išlo o prerozprávanie deja, či spievanie. Jazzový spevák bol priekopníkom vo filmovom svete, kde sa striedali klasické medzititulky so spievaním vtedajšej hviezdy Al Jolsona. Samotný film však zostal ďaleko za očakávaním, táto srdcervúca melodráma s teatrálnymi gestami a mimikou tváre, aké poznáme z raných čias kinematografie, ma neuspokojila. ()

Fabienne 

všechny recenze uživatele

Jazz Singer přinesl filmovému divákovi poprvé synchronizovaný zvuk s obrazem. Jiné výjimečnosti už ale nikoli - sentimentální příběh o střetu generací, o povinnosti vůči své rodině a zároveň kariéře žádným způsobem nevybočuje (spíše se ztrácí) v řadě dalších tuctových dojemných filmových historek. Ani použití několika filmových technik (hlavně dvojexpozice) ho na konci dvacátých let nedělá už ničím novým. Zvuk do filmového světa nevtrhl jako stoprocentní a úplný - v tomto i v dalších snímcích rané zvukové éry se mísí mezititulky s mluveným slovem ("part-talkies") a nesmí chybět zpěv. Tak jako se s prvními pohyblivými obrázky na plátně objevuje často tanec, sport a jakákoli jiná činnost ukazující film "v plné kráse", tak se s prvním filmovým zvukem rozeznívá v potemnělých kinech především zpěv. A kam jinam zasadit tolik hudebních čísel než do prostředí hudební revue? A proto je Jazz Singer předchůdcem pozdějších "backstage" muzikálů. ()

Reklama

Anderton 

všechny recenze uživatele

Celkom ma prekvapuje tunajšie pomerne nízke hodnotenie, asi zato môže priamočiarosť deja. Ale tá je práve dôvodom, prečo film The Jazz singer má také rýchle tempo. Zápletka je síce jednoduchá, ale ak sa nad ňou zamyslíme, generačné rozdiely a predstava rodičov o budúcnosti ich detí sú staré, ako ľudstvo samo a budú nás sprevádzať až do súdneho dňa. Takže určite by som nezamieňal jednoduchosť za naivitu. Ku koncu už naberá film dosť na obrátkach a divák nemá po niekoľkých zvratoch poňatia, ako to celé skončí, takže mi nakoniec poriadne odľahlo, keď zvíťazil zdravý rozum a film skončil jediným logickým záverom. Ten je zároveň dôkazom moderného myslenia scenáristov a režiséra filmu. Chudák Jack sa musel pritom cítiť ako medzi mlynskými kolesami, pritom vlastne o nič nešlo. Ale aj o hľadaní kompromisov je tento film. O revolučnej technickej stránke už bolo popísané toho veľa, ja len doplním dojmy z jednej sekvencie, keď Jack spieva svojej matke, náhle prichádza jeho otec, povie "stop" a ja som s otvorenými ústami čakal, či sa začne vo filme rozprávať, alebo sa znova vráti k medzititulkom. Toto sú momenty, ktoré tvoria filmové dejiny. ()

pepo 

všechny recenze uživatele

Trvalo to vyse 20 rokov, ale konecne som to dopozeral cele. A som z toho v rozpakoch. Skoda, ze jeden z piatich najdolezitejsich pocinov historie kinematografie je iba nadpriemernym filmom. To tych par slov nemohlo byt prvykrat v nejakej pecke od Chaplina, Murnaua, Ejzestejna, Langa, Sjostroma alebo Hitchcocka? Je to dobre, treba to vidiet, ale skor kvoli odskrtnutiu povinneho citania, nez kvoli zazitku. 8/10 ()

classic 

všechny recenze uživatele

Prelomový film doterajšej kinematografie,v ktorom je po prvýkrát počuť hovorené slovo herca ako prvého vôbec Ala Jolsona,ktorý perfektne spieva a vlastne až pri speve je počuť zvuk,inak je skôr nemý ako zvukový,ako vravím len pri speve,ale neskôr bude možnosť na chvíľu počuť jeho fotrovcov... Jeden z najdojemnejších filmov,aké si ja pamätám,lebo Al Jolson ako židovský mladík neposlúcha jedného z rodičov,lebo podľa otca mal spievať piesne Izraela,matka mu nebránila isť za svojim snom a zahviezdiť ako Džezový spevák,tak otec na neho totálne zanevrel,ale jedného dňa bude všetko ako má byť...Ešte stihne urobiť ten posledný skutok... Tento film mení všetko ako boli naučení králi nemého filmu,kde zvuk ich zničí a nastáva nová éra zvukového filmu... Inak,nerozumiem nízkemu hodnoteniu na CSFD,tento snímok si zaslúži byť rešpektovaný a uznávaný... A ja vidím ako Al svojim hraním si užíva niečo nové,čo má prísť,je to také číre,také jasné,také viditeľné,že ho to tak extrémne baví.Bravóóó!!! ()

Galerie (49)

Zajímavosti (17)

  • Úplně první slova, která na plátně zazněla, byla Jolsonova: „Wait a minute, wait a minute, you ain't heard nothin' yet“ („Počkejte, počkejte, ještě jste nic neslyšeli“.) Diváci na newyorské premiéře byli ohromeni. Každé Jolsonovo pěvecké číslo odměnili potleskem. Když poté došlo k jediné delší mluvené pasáži filmu, ve které hlavní hrdina hovoří se svou matkou (Eugenie Besserer), publikum začalo skoro šílet. [Zdroj: extrastory.cz] (Duoscop)
  • Sam Warner, jeden z producentů filmu a jeden z majitelů studií Warner Brothers., byl přezdíván "otcem zvukového filmu". Zemřel 5. října 1927, pouhý den před uvedením filmu. (SeanBean)
  • Film obsahuje vůbec první slova, která kdy zazněla z filmového plátna, bylo jich 250 a pronesl je zpěvák Al Jolson. (M.B)

Reklama

Reklama