Letiště

Natolik legendární film, že na něj byla natočena dokonce skvělá parodie připoutejte se prosím...Bohužel dnes je ta zápletka už sama o sobě parodií - opatření na letištích se natolik zpřísnila, že jak známo se kontroluje vše a vždy a nesmí se s sebou na palubu brát ani pití, natož pak tajemný kufřík, kouřit během letu, být černým pasažérem a pod. Film má ale i po těch padesáti letech celkem působivou atmosféru a dobré herecké výkony, snad jen, že je příliš dlouhý...70% (22.01.2020)

Film z dob, kdy filmové upoutávky měly voiceovery seznamující s dějem a na plátně se při telefonním hovoru rozděloval obraz, abysme viděli oba telefonující zároveň. Na mě hrozně melodramatický... Koho proboha zajímají všechny ty rozpadající se manželství, milostné trojúhelníky a narcistní piloti zbouchávající naivní letušky? Ale minimálně linie s bombou byla dobrá - dojemná a napínavá. Což mi ale připomíná tu příšernou kakofonickou hudbu, kterou se v některých scénách pokoušeli dodat napětí. Ale s ohledem na mizerné další díly... No, prostě hodně smíšené dojmy. (24.01.2017)

Nez zacnete cist upozornuji dopredu ze cely komentar je spoiler ale nevidim jiny zpusob jak upozornit tech par jedincu kterych asi moc nebude co tenhle velmi precenovany film jeste nevideli aby se mu vyhnuli avizovane strhujici napeti se totiz nekona je to jenom neco pres dve hodiny nekonecny nudy z toho hodinu a pul se resi problemy se zapadlymi ranvejemi a ze do letadla asi nastoupil magor z bombou ten ji pak opravdu odpali nacez zabije jenom sebe a udela pritom malou diru do letadla to pak bez problemu pristane a je konec nuda nuda a zase nuda no co se da delat tenhle film serii letist rozjel a je bezkonkurencne nejslabsi to se nebojim napsat na ten vysokej rating bacha ten muze zmast ale opravdu zabavny dily jsou az ty ostatni asi tu se mnou nebude nikdo souhlasit ale mne se to proste nelibilo (03.06.2012)

Hlavným lákadlom bol pre mňa B. Lancaster. Miernym sklamaním pre mňa bolo, že bol iba jednou z mnohých postáv. Možno si tých postav režisér nabral až príliš, aj keď o žiadnej z nich nemôžem povedať, že by bola zbytočná, len im možno dal zbytočne veľa priestoru. Veľmi priemernú a ničím výnimočnú prvú polovicu zachraňuje tá druhá, kde už ide do tuhého. To bol dôvod, prečo som sa nakoniec po váhaní priklonil k slabším štyrom hviezdam. Tiež som si vyskúšal zopár adrenalínových jázd ako čierny pasažier a fakticky to má čosi do seba...70%. (13.11.2013)

Zaujmem mierne opozitný postoj voči tunajším názorom, keď si dovolím povedať, že hľadieť na Airport ako film katastrofický, a teda zadať priestor na zrovnávanie s modernou tvárou žánru je prinajmenšom chybou, ak nie až ignoráciou previazanosti s kontextom a knihami Arthura Haileyho. Nijako sa netajím, že práve Haileyho romány sú mi spomedzi diel amerických polofaktických literátov vsádzajúcich na investigatívnu prácu v obore, ktorému sa práve venujú, najbližšie. A i keď ani jeden nepostráda náboj a dramatické vyhrotené situácie, len ťažko by sa dalo označiť akýkoľvek román vrátane Letiska za katastrofický. Haileyho rukopis spočíva v obratnom vytvorení vlastného komplexného jazyka, ktorý pracuje v plánoch. Tým prvým je vždy pestrofarebná mozaika ľudí na rozličných spoločenských priečkach, čím sa mu darí získať si široké publikum, sympatizujúce s hrdinami z ich prostredia - máme tu napríklad zľahka idealizovaného (typický predstaviteľ Haileyho ústredných hrdinov) riaditeľa letiska, jeho sekretárku, hrdinského pilota, šikovnú a vtipnú starú čiernu pasažierku, zúfalého bombového atentátnika a ďalších. Tým druhým je ostrý kritický tón, ktorý zväčša prechováva k biznisovému modelu, politikárčeniu a moci peňazí, dolovaných z pracujúcej triedy; vždy tu ponecháva priestor aj trpkému humoru, hraničiacemu so satirou. Až v treťom, poslednom pláne je sledom udalostí, ktoré plynulo prechádzajú v napínavý súboj s časom v jedinom momente, kde sa pretnú osudy jeho postáv. Bohužiaľ, George Seaton zvolil zlý prístup, keď ustúpil hollywoodskym konvenciám, nechal námet prejsť vzťahovou melodramatizáciou a premenil ho na látku omnoho bližšiu klasickému katastrofickému filmu, pričom tú pravú esenciu Haileyho zahodil a vymenil za zvučné mená hereckého osadenstva. Ona kritika sa tu vyskytuje len veľmi zriedka a je zatlačená do úzadia (citeľný ústupok štúdiám, ktoré nechcú rozvíriť hladinu kontroverzie a pálčivých diskusií na túto tému), dôraz sa kladie len na zopár nosných motívov a prvkov (jedna búrlivá noc zo života riaditeľa, podnebné podmienky, bomba v lietadle a milenka, kam sa pozrieš), do popredia vystupuje zručná práca s dejovou dynamikou, ktorá však pri 137 minút trvajúcom filme, ktorý prakticky stojí na dialógoch, vyznieva ako paradox a pôsobí trochu nemiestne, plus nie vždy vychádza podľa predstáv. Obsadenie je zvolené tak, aby prilákalo čo najširšie publikum, hudba Alfreda Newmana vždy správne podkresľuje aktuálnu situáciu. Osobitne zaujme kamera a vkladanie záberu do záberu pri diaľkovej komunikácii, ktoré je nestále a využíva rôzne spôsoby, od klasického predelu na pravú a ľavú stranu, cez okrúhly výsek v strede až po štvorzáber. Nedostatky tým však nanešťastie nemiznú, ani dostatočne neblednú na to, aby som mohol vyjadriť akúkoľvek spokojnosť s týmto pojatím a jeho tunajším hodnotením. A že, i keď to niektorí tvrdia, je z toho Haileyho cítiť kvôli početným ústupkom komerčnému hitu len minimálne. 65% (24.08.2014)