Nebe, peklo… zem

fíha, vôbec nie také zlé, ako mi to bolo prezentované, je to taký veľmi jednoduchý a priamočiary ženský film, nekoná sa žiadne veľké umenie ani príliš hlboké posolstvá, občas príde nejaká barlička, ktorá možno pôvodne bola vybudovaná v scenárovej zložke precízne, ale ťažké a ťažkopádne slovenské podmienky a dlhá doba od scenára k vzniku filmu (tento scenár začala Laura Siváková písať už na škole, vyhrala s ním súťaž Cena Tibora Vichtu) spolu s produkčnými faktormi sa mohli podpísať pod to, že nie všetko šlo hladko, ale na slovenské pomery a debut to pokladám ako dobrú vec. (16.09.2009)

Hľadanie samej seba hlavnej predstaviteľky Kláry je zasadený do kompaktného diela, kde sa využívajú klasické postupy pre podobný typ filmu. Vzťah, nevera, rozchod, zopár epizódnych odbočiek, nový vzťah, poučenie. Na začiatku je zvolené rýchlejšie tempo, ale čím ďalej sa Klára zaplieta do životných situácií, tým sa tempo spomalí - a našťastie si ho drží až do konca. Ak si divák zvykne na toto tempo, dokáže lepšie vnímať hrdinkine pocity a nálady. Pekné mi pripadali sekvencie plávania pod vodou, hlavne pokus o vynorenie sa. O to viacej mi pripadali zbytočné scény ( smrť ) a hlavne mentorská scéna s Kornom na záver. To je divák naozaj trubka, že nič nechápe ? Nebo, peklo... zem je pekná metafora Klárinho života a je len na škodu, že sa nedokázal zbaviť zbytočných scén. (09.04.2010)

V mnohom súhlasím s Ivončou. Dlhá predlhá nuda, ktorá mi navyše podvodnými zábermi zbytočne naznačovala to, čo bolo aj tak povedané. Nedozvedela som sa nič nové a snaha napchať všetky extrémne typy do jednej snímky pôsobila na mňa násilne. Najobyčajnejšia bola snáď Klára - no koľkí sa s ňou dokážu stotožniť? No neviem..ja asi nie. Ja mám štvorky... (práve teraz som dosiahla úroveň cieľového diváka). (03.09.2009)

Kanócz vo vode, Kanócz utekajúca pred lístím, Kanócz opäť vo vode... ono umelecké prvky sú v dramatických filmoch fajn, lenže treba ich aj dôstojne zvládnuť. Neviem, či to bolo nevkusom alebo vinou nedostačujúceho rozpočtom, no v tomto prípade sa mi nepáčili vôbec, prišli mi amatérske a tiež zbytočne silené. Vedel by som si to teda predstaviť aj bez týchto akože umeleckých vsuviek, ktoré mali slúžiť ako doplnok k bez tak chabému príbehu. Skutočne, keď sa to tak vezme, celý film je viacmenej o ničom, hlavná idea akoby ani nebola, prípadne je príliš prostá. Podobne sú na tom aj dialógy, ktoré vyznievajú miestami až neuveriteľne prvoplánovo, mohli sa s tým pohrať oveľa, fakt oveľa viac. Dejovo to teda zlyhalo na plnej čiare. Celkovo slabý obsah filmov považujem za problém číslo jeden súčasnej slovenskej kinematografie, ktorá sa žiaľ momentálne nachádza na mŕtvom bode. Chápem, že predražených výpravných trhákov sa zo slovenskej dielne tak skoro nedočkáme (výnimkou možno Jakubisko, lenže jeho snímky v poslednom čase tiež za moc nestoja), no kvalitný film sa dá spraviť aj bez obrovského rozpočtu, príklady sa dajú nájsť po celom svete, ide najmä o zaujímavý nápad. Ten však tunajší filmári akoby už dlhšiu dobu postrádali, česť výnimkám. Ale späť k filmu, prečo dve hviezdičky? Oceňujem snahu, dobre pasujúcu hudbu, z časti aj dostačujúce herecké výkony - až na niektoré výnimky nehercov, Kanócz ako ťahúnka v rámci možností celkom fajn, ušlo to - a s prižmúreným okom aj psychológiu hlavnej postavy, i keď tiež sa na tom dalo popracovať aj viac. Priznávam však, že pokiaľ by nešlo o domáci produkt, pravdepodobne by som až tak zhovievavý nebol. Na jedno pozretie sa to dá, no viac ani omylom. A mimochodom, Wroclavského dabing je po technickej stránke absolútne príšerný, vážne ma to takmer neustále rušilo. 2/5 (21.07.2014)

„Nejlepší věci zažiješ, když se nebudeš bát.“ Docela mě těšila málomluvnost celého snímku. Když totiž v některých scénách hlavní hrdinové pronášejí nejrůznější dialogy, mnohdy to tahá za uši. Příběh, ve kterém se talentovaná baletka Klára najde, je tak trochu postavený na vodě a nejednou sklouzává ke karikatuře. Je poslepovaný ze smolných momentů hlavní hrdinky, chybí mu nosný děj, což je škoda, protože náběh na něco víc tam určitě byl. Přesto je snímek jedním z nejpříjemnějších filmových překvapení našich (mnohdy na zajímavé tituly vzduchoprázdných) východních sousedů. Potěší nejen Zuzana Kanócz a pár režijních nápadů, ale i třeba minimalistická hudba, která dokazuje, že se dá vystačit i s jedním nebo dvěma motivy. Tahle půldruhá hodinka nikomu neublíží.. (02.10.2010)