Nickyho rodina

Trochu ma prekvapil filmový štýl - dokument vs. dráma, ale v konečnom dôsledku to dokonale splnilo svoj účel. Tento príbeh už v súčasnosti pozná asi každý, takže sentiment nie je až taký silný, ale je... Na druhej strane mohol režisér a scenárista trošičku menej glorifikovať samotného pána Wintona, keďže je známe aj to, že jeden z dôvodov, prečo začal s transportmi detí do UK, bol biznis. Nechcem tým však nijako znižovať hlavný úmysel pomôcť a zachrániť ľudské životy. (28.03.2012)

Nikolas Winton je veľký človek. O záchrane stoviek detí z Československa mlčal desiatky rokov a kniha s menami a fotografiami zachránených detí zapadala prachom na povale. Nebyť jeho ženy, ktorá ju objavila a dala svetu vedieť, by sme o ňom možno nikdy nepočuli. Film ma dojal v mnohých momentoch, no asi najviac pri stretnutí so zachránenými v živom TV prenose. Človeka, ktorý je stelesnením ľudskosti, by mal poznať celý svet. Nie preto, aby bol slávny, ale aby sa neopakovali smutné vojnové časy a hlavne aby sa našlo oveľa viac podobných, obetavých ľudí, pre prípad, keby nebodaj prišli. Pri scéne, kde krája tortu s nápisom "100", sa ani nechce veriť, akého veku sa dožil. Kiežby žil večne... Pochvalu si zaslúži i režisér, ktorý vďaka filmom o pánovi Wintonovi mnohým rozšíril obzory a dal vedieť všetkým, ktorí ani netušili... 80%. (27.03.2012)

Videl som oba predchádzajúce Mináčove filmy a nie je mi celkom jasné, prečo považoval za nutné nakrútiť ešte NIckyho rodinu, keď mu bolo jasné, že nič iné ako kompilát predchádzajúceho z toho nevznikne. Nickyho rodina je dobre nakrúteným dokumentom. Hrané pasáže nepôsobia násilne, myšlienkou vzájomnosti zachránených detí je predchnutý celý film. Pre diváka, ktorý nevidel predchádzajúce dva Mináčove filmy môže byť Nickyho rodina silným zážitkom. (06.08.2014)

Teší ma, že CT2 a STV2 tento film pustili v TV. Vďaka tomu som ho videl. Chcel som ho vidieť už od kedy som sa o ňom dopočul. No tak podme na to. Nedá sa to považovať za film. Toto je hraný dokument. Musím povedať, že som už videl aj lepšie spracovania, toto je taky priemer ( možno jemný podpriemer ). Tento snímok by som rozdelil na tri časti : prvá polovica, prvá štvrtina a druhá štvrtina. Prvá polovica je od začiatku po koniec vojny. Tam sa človek aj niečo dozvie, uvidí aj okatú Issovú, krásne nemecké uniformy a tak ďalej. Tá prvá polovica ma ešte aký taký spád, síce maličkú ale predsa iskričku. Potom príde nepochopiteľný zlom, ked z vojny ukážu 15 sekúnd a ideme ďalej. Prechádzame do tej už spomínanej prvej štvrtiny. Tam to už naberá známky podpriemeru. Povojnové spracovanie začína nudiť, dochádza k opakovaniu a sentimentality tam je požehnane. No a klinec do rakvy je posledná štvrtina, kde to je čistý odpad, Kambodža a zase len odpad. Ano, Winton si zaslúži uznanie za to čo spravil, ale môj názor si radšej nechám pre seba. Nebyť toho konca, bolo by hodnotenie vyššie. Takto je to len priemerne spracovaný hraný dokument, s archívnymi zábermi a opakovaným námetom. 3 z 5 (01.01.2013)

Možná už by to chtělo změnit téma, pane režisér... :-/ Síla lidskosti byla skvělá, ale tady se nic nového nedozvíme - mluví tu stejní lidé, nechybí scéna s Wintonem a jeho dětmi - důchodci... Snad jediný rozdíl oproti dřívějšímu filmu je obsazení Kláry Issové - a ani ta se na plátně moc neohřeje. Palec dolů... Navíc nemyslím, že je to nejvhodnější závěrečný film festivalu - do letního kina by se hodilo něco trochu rozvernějšího :-( (12.07.2011)