Legenda o létajícím Cypriánovi

Nemajú to slovenské historické filmy ľahké pri tom, akú majú reputáciu. Tento Cyprián je taký lepší prípad. Nie dokonalý, príbeh je trochu rozháraný, nesúvislý, ale možno to je práve význam slova freska vo filme. Rozpočet na filme je poznať, hudba je dobrá, až na seba príliš strháva pozornosť, a Igonda mlčí ako pravý mních. Pôvodne som tu mal iba dve hviezdy, ale tri budú úplne zaslúžené. –––– Nemáme iného majetku okrem rakvy, do ktorej chodíme spať. A našou jedinou starosťou je byť na smrť vždy dobre pripravený. –––– Sľubuješ, že ako pokánie za svoje minulé hriechy budeš do konca života mlčať? (13.12.2016)

Někde jsem četla, že jde o strhující příběh, ale bohužel jsem nepřišla na to, čím je jako strhující. Zřejmě mám jinou představu o zpracování historického příběhu a to nemusí jít nutně o legendu. Všechno plyne v poklidném až téměř uspávajícím tempu. Minulost se střídá s přítomností, kdy se alespoň dovzíme, kdo tedy Cyprián byl a co předcházelo tomu, že se ocitne v klášteře mezi mnichy. Jediné co tedy mohlo být nějakým způsobem strhující byl hudební doprovod, ale i tady má jednu výtku. Neměla by hudba příběh dokreslovat a ne ho přebíjet? Tady byla hodně výrazná a dokonale přebila všechno, co se ve filmu dělo, respektive nedělo. Připadalo mi jako by se autor hudebního doprovodu nechal strhnout a inspirovat francouzskými výpravnými velkofilmy. (29.11.2010)

Po dlhšej dobe kvalitnejší slovenský film o duchovnej premene človeka, z prostredia kamaldulských mníchov na severovýchode Slovenska (Pieniny - Červený kláštor). Zaujal ma svojim kresťanským posolstvom a jasnou výpoveďou o obrátení a víťazstve ducha nad hmotou, ale napriek tomu má ako "historický veľkofilm" niektoré nedostatky. V prvom rade v scenári príliš vyniká (navonok originálna ale historicky nepravdepodobná ) subjektivita autorky. Myslím, že dostatočne nevyužila potenciál, ktorý sa jej núkal v takom zaujímavom námete. Príbeh nazvala síce legendou, takže by sme mohli odpustiť faktografickú nepresnosť, ale zbytočne sa uchýlila k prílišnej fiktívnosti. Výrazne mi to vadilo napr. aj pri stretnutí Romualda Hadbavného, kamaldulského mnícha, prvého prekladateľa Svätého písma do slovenčiny s vtedajším nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským. Akoby chcela byť originálnou, priam až komerčnou - na úkor pravdivých skutočností (menovaný biskup práveže výrazne podporoval kamaldulov, vo filme to bolo naopak). Čo ma zaujalo bol pomalý, ale duchovne hlboký príbeh prerodu hlavnej postavy, jeho katarzia k novému životu, ktorý bol podávaný v dvoch meniacich sa dejových líniách. Vo svete plnom násilia (nekontrolovateľné pudy, vraždy, špina, hriech..), z ktorého prišiel - a vo svete za múrmi kláštora (ticho, pokoj, oddanosť, dôvera a služba Bohu), kde sa rozhodol ostať. Veľmi oceňujem herecký výkon Marca Igondu v hlavnej postave a vydarenú, takmer gregoriánsku hudbu Vladimíra Martinku. Je otázne, či súčasného filmového diváka, túžiacieho viac po vizuálnych efektorch a akčných nápadoch tento komorný príbeh zaujme. Pravdepodobne nie, ale Mariane Čengel Solčanskej sa po dlhšej dobe podarilo trochu pozdvihnúť úroveň súčasného slovenského filmu. A zato jej patrí uznanie. (07.08.2010)

Jsem z toho trochu zmatená... Proboha: proč létající Cyprian? Vždyť to mohl být klidně Nemluvící a vystihlo by to postavu přesněji. Líbí se mi prostředí a dost se povedl výběr herců: Marek Igonda mě opravdu velmi mile překvapil, plynne slovensky hovořící Vladimír Javorský byl skvělý a Lukáš Latinák je opravdu... Lukáško :) Slováci mají tak zajímavou historii a spoustu podobných hrdinů, o kterých stojí zato natočit film. No, pokud nepřijde ale režisérka a scénaristka Čengelová-Solčanská, která to všechno pohřbí hlouběji, než kam pohřbil Cyprián své druhy. Potenciál obrovský, leč využití vázne. Zatímco první půlka se zmateně ohlíží do vzpomínek hlavní postavy, druhá půlka se nese v podivných nedovyprávěných příbězích (jak zminuje Cervenak: Nitra nebo malíř, dodávám zážitek se Židem a biblí), které jsou namotované jakoby úplně zbytečně. Kdyby se tvůrci omezili "jen" na klášter a Cyprianovy vzpomínky podaly jen jakoby souvislý útržek, udělali by líp. I tak ale tenhle snímek stojí za pozornost, protože jde o jeden z lepších slovenských filmů současnosti. (04.10.2011)

"SME POSLEDNÍ, ČO TO MÔŽU VIDIEŤ. PO NÁS PRÍDU BARBARI." --------- Predsudky sú kurvy. Tie som dlhodobo choval voči slovenskej a českej filmovej/seriálovej tvorbe, no počiny posledných rokov, ktorým som sa venoval tento a minulý mesiac, najmä teda kvôli fenomenálnej českej hre Kingdom Come: Deliverance, ma presvedčili o niečom, čo som síce vedel už aj predtým, ale na SK/CZ tvorbu neaplikoval – že kinematografia každej krajiny má svoje klenoty. I keď je pravda, že silne nadhodnotených hovien je tu viac ako požehnane, lebo tu máme ťažkých vlastencov, ale o tom potom. Legenda o lietajúcom Cypriánovi je (nezačlením sem tú typickú ospravedlňujúcu frázu "na slovenské pomery") viac než solídny film, hoci ešte stále netuším, o čom vlastne bol. Scenár je jeden veľký zmätok, ktorý maximálne zatieňuje vynikajúcu technickú stránku. Kamera je priam božská, do detailov vypiplané interiéry a exteriéry, výprava prosto na jednotku, spanilá hudba kláštorných tónov, hustá atmosféra, Igonda hral ako šéf (ako vždy) a aj ten malý blonďavý fagan si celkom dával. Cyprián ma hodne bavil, atmosfericky aj štylisticky značne pripomínal práve vyššie spomínané KCD, ale najmä Meno ruže, čo sú asi najväčšie komplimenty, aké by mohol v tomto prípade film dostať, nakoľko z KCD som bol hotový na plnej čiare a na Meno ruže neviem ani na chvíľu zabudnúť odvtedy, čo som ho prvýkrát videl, a to už bude čochvíľa rok. Mám chuť dať tomu štyri, no to by som potom musel Annaudovmu veľdielu dať päť, čo aj dám, ale až počas ďalšieho opakovaného zhliadnutia v eventuálnej budúcnosti, takže až potom! (22.03.2021)