Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Akční
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (941)

plakát

Zákon gangu: Mayové (2018) (seriál) 

Sprvoti som si opodstatnenosť kritiky seriálu voči jeho predchodcovi moc nebral k srdcu, najmä v počiatočných fázach som videl dôstojného a úctyhodného pokračovateľa. Až neskôr som uvidel a pochopil, že tu nejde o drsný a krutý náhľad do sveta motorkárskeho gangu ako v prípade Sons of Anarchy, ale reálne len o mexickú telenovelu (v tom pravom zmysle slova) o starých & nových láskach, bratských rivalitách, traumách z detstva, rodičovských hriechoch a hriechoch minulosti a ich splatení a zápletiek každý s každým, len zabalenú v zapotenej zaprášenej motorkárskej koženej bunde s hlavou Hun Hunahpu, na vysokej produkčnej úrovni od FX. Scenáristi chceli neisť v chybách SoA a síce sa snažia postavy vykresliť zmysluplnejšie a obaliť ich život, stále poväčšine zostávajú chabé a ploché a okrem vízie bratstva ťažko hľadať hlbšie motivácie. Kritika hl. hrdinu je na samostatnú debatu. So začiatkom tretej série a odchodom Kurta Suttera stráca počin svoju tvár, viac sa tlačí do aktuálnych sociálnych tém (napr. imigrácie) a hlbšie do vôd telenovely, v S4 a S5 až do nepríčetných a neúnosných rozmerov (i keď musím uznať, že niektoré scény naozaj krásne, taká naivná ľudskosť {scény s Gaby a otcom Felipem <3}, a v niektorých zase silné {objatie Felipeho a Miguela, či Creeper v záverečných epizódach}, a na to ti fakt seriem, scenáristky si asi pomýlili žáner. Bol to ale pekný binge, nehovorím, že nie, tvorcovia sa nebáli skočiť do rôznych situácií po hlave, nechať postavy padať len tak, kedykoľvek, prekvapiť aj zamraziť, mať však iné smerovanie a nemať za inšpiráciu Telemundo, mohol sa Mayans M.C. celkom pevne zapísať do análov televízie. Škoda... (S1 9.2019 / 7.7.-10.7.2024) (S2 14.7-15.7.2024) (S3 17.7-18.7.2024) (S4 19.7.2024) (S5 20.7.2024) "Dwell on the dead for too long, they'll take you with them." / "I would've put a gun in my mouth a long time ago. But she taught me that I could choose to honor my son by living." 

plakát

Ďábelská svůdkyně (1994) 

Tá séria filmov, ktoré mal John Dahl vo svojich počiatočných rokoch (prvá šestka), bola naozaj neuveriteľná. Cestu k nim som si nemusel dlho hľadať, práve naopak, oni (najmä Red Rock West) mi otvorili cestu lásky k ďalším a ďalším filmom. Najťažšie zamilovať si bol ale paradoxne práve tento a hľadať si k nemu chodníček najzložitejšie. Až teraz, o takmer dekádu neskôr vidím jeho čaro a výnimočnosť. Dahl tu na jemu typickom hracom poli zapadnutej vidieckej Ameriky vytvoril jednu pozoruhodnú, cynickú, démonskú, diabolsky zlú a povahovo vrstevnatú femme fatale (ešte s prihliadnutím na rok produkcie filmu), ktorá sa pokojne môže objavovať v budúcich učebniciach filmu a teraz je často zaraďovaná do debát a zoznamov akademikov o komplexne zlomyseľných ženských postavách vo filme. Na Lindu Fiorentino a jej elektrizujúci výkon nemám slov. Magnetizujúca, zvodná, zvrhlá, perfektná a dokonalá. Atmosféra na inej galaxii. Budem dávať znova a znova a znova... (10.2017) (24.5.2024) (26.5.2024) (18.7.2024)

plakát

Továrna Naděje (2014) 

Jeden z mojich najobľúbenejších počinov vôbec, svojou formou, štylizáciou aj obsahom. Skoro až "vlogový" náhľad do dní života mládeže v uzatvorenom sibírskom Noriľsku, so všetkými prítomnými negatívami a naivnými pozitívami. Od prvej po poslednú minútu vizuálne aj pocitovo stelesňuje presne tú stereotypnú skľúčenosť, pochmúrnosť a depresiu, ktorú chcem a vyhľadávam v drámach súčasnej ruskej kinematografie, čomu dopomáha aj ručná kamera snímajúca čriepky života postáv až dokumentárnym štýlom. Ich chovanie, zmýšľanie a pohnútky zrejme odrážajú to, ako by sa v realite správali (vskutku dementne). Pre mňa jediné mínus, že som ani po viacerých pozretiach nedokázal pochopiť motivácie niektorých činov. Napriek tomu je ale Kombinat 'Nadežda' skutočne pôsobivým celovečerným scenáristickým aj režijným debutom (ostatné počiny Natalije Měščaninovej takisto vrelo odporúčam, najmä Aritmija, či dokumenty) a za mňa jedným z vrcholných highlightov sociálnych drám zasadených do kontemporárnej ruskej spoločnosti à la Zvjagincev & Bykov a v rámci mantinelov predmetného zasadenia vyčnievajú aj mimo samotnej RU tvorby. A tie špeciálne víza do Noriľsku jedného dňa určite pošéfujem... (x) (x / x / x) (2021) (10.2.2022) (7.5.2023) (8.5.2023) (14.7.2024)

plakát

Záhada Blair Witch (1999) 

Keď sa teraz retrospektívne dívam na tento počin a premýšľam nad jeho prvým pozretím, tak si uvedomujem, že v tých ranných nultých rokoch a aj na ich sklonku museli mať tí učitelia na ZŠ dobré hlody v hlave, keď 8-ročným púšťali Dementorov z Azkabanu a ôsmakom & deviatakom na konci dňa namiesto dvoch hodín telesnej z VHSky Blair Witch, to akože kde sme? :D Asi som navštevoval nesprávnu inštitúciu, každopádne ale: opäť prízvukujem (tipujem) čo aj pri Kruhu – toto vidieť v čase vydania, 9 Teen 90 Nine, snímka ťa pravdepodobne zasiahne strachom ako už dlho nič. Dnes? Pochybujem, či vôbec aspoň trochu. Vyzdvihnúť ale treba absenciu ľakačiek, pomalé budovanie atmosféry, autentickosť správania sa postáv a ich dialógov, ich paranoje a frustrácie (najmä vďaka spôsobu produkcie a neustálej improvizácie), miesto filmu v kinematografii a jeho dôležitosť & dopad na rozvoj spôsobu natáčania found-footage (lebo Cannibal Holocaust prínos nulový). Čo viac? Treba vidieť (ale DVD verziu, BR má orezaný obraz), no zároveň nemať očakávania a nádeje, že sa budeš báť, pretože sa nebudeš. Súvisiace dokumenty sú solídne, o pokračovaní ale škoda reči... ♪♫ (2008/2009) (2013) (27.9.2017) (10.7.2024)

plakát

Zločin (2011) (seriál) 

Intenzívny zážitok, ktorý som si pomaly a postupne dávkoval počas posledných 10 mesiacov a na každú epizódu dával dostatok času a odstup. Nie kvôli drsnosti, naturálnosti, či potreby predýchať ťaživosť diela, ale kvôli fenomenálnej, precíznej "seriálčine" a bravúrnemu herectvu ústredného dua, inými slovami – nechcel som, aby sa tento počin skončil akokoľvek skoro. Enos a Kinnaman idú na dreň psychológie ich postáv a ukazujú, čo takáto práca berie a čo dáva – naozaj vôbec nič. Štylizácia seriálu je na bezchybnej úrovni ako z učebnice tých najtemnejších trilerov a prvé dve série patria do vitrínky klenotov televíznej tvorby. Tretia ide v tomto smere ešte viac do hĺbky, pekelne portrétuje Seattle ako najkalnejšiu, špinavú žumpu a život istej vrstvy v ňom ako úplný hnoj, avšak príbeh o rozpade rodiny po tragédii (v S1 & S2) a ich životom po nej, u mňa zarezonoval silnejšie. Nádherný rok a opäť niekedy znova. Určite... (S1 4.9.2023-10.10.2023) (S2 10.10.2023-10.12.2023) (S3 10.12.2023-8.5.2024) (S4 8.5.2024-1.7.2024) "I think that this city is... A city of the dead for me."

plakát

Text (2019) 

Po stránke atmosféry a vizuálu ide o ďalší solídny prírastok do sady ku filmom z tvorby Andreja Zvjaginceva a Jurija Bykova, no dejovo nechápačky z naservírovaného (i keď rozumiem, že predloha bola zrejme komplexnejšia o hodný kus). Úplne riedky a trápny príbeh o jednom obsesívnom chalanovi menom Ilja s totálne rozvráteným životom, ktorý sa chcel do nejakého lepšieho ponoriť z pohľadu tretej (a neskôr prvej) strany skrz mobilný telefón bohatého moskovského mladíka z protidrogovej jednotky, ktorý ho poslal na 7 rokov do väzenia za fingované obvinenia. Mobil obsahoval obrazovo celý jeho život na dlani a Ilja sa do neho tak ponoril, až sa ním stával a v niektorých momentoch nad daným "životom" masturboval a toto sledovať fakt nepotrebujem. Dementným chovaniam postáv sa síce ťažko prižmurujú oči, odhliadnuc od nich však mnoho pozitív – slušné herecké výkony, silné a rázne spády udalostí, naratívne tiež nie biedne, natáčanie na autentických miestach na sídliskách ruskej metropoly, skalantne fantastická kamera a jasná neochota režiséra/scenáristu povoliť na ťaživosti a ponurosti celého diela hrajú prím. Pre mňa však ale ešte niečo navyše, čo ma neustále vracia späť a ani po rokoch nejde z mysle preč – záver, ten prekliaty záver (& hudba). Tá bezútešnosť, beznádejnosť, bezvýchodiskovosť, bezmocnosť. Rozlúčenie, hlasový flashback s jeho zosnulou mamou, posledné spomienky na ňu a ich reflektovanie, záverečné pohľady na jej veci a to, čo po nej zostalo... Konečné finito, to ("svojské") "akceptovanie" konca života... Vždy zostávam bez slov, dostávam mrákoty a po tvári pomaly stekajú slzy. Jediný film, počas a po ktorého záverečnej 15-minútovke sa VŽDY dorevem jak malý chlapec na dobrých 30-40 minút. Len tento. Nuž čo, sme produktom svojej minulosti a svojich (iracionálnych) strachov a obáv a s tým súvisiace spravidla silne zarezonuje. Každopádne ale, za mňa Text síce nie je ten najlepší obraz pokriveného života v kontemporárnom Rusku, tam vedie Kombinat Naděžda a Něljubov, no i tak silný a poctivý adept. Dám opäť znova. A znova... (28.10.2021) (8.11.2021) (7.5.2023) (15.6.2024)

plakát

American Rust (2021) (seriál) 

Johna Dahla som tu ospevoval už viackrát, zaslúžene, a je dôvod na zopakovanie. "Dvoj-epizódny" televízny veterán si zobral pod krídla konečne väčšiu porciu jedného počinu a zároveň si vybral aj to, čo mu ide najlepšie – portrétovanie spustošenej kontemporárnej rurálnej Ameriky. A v tomto vykreslení ide American Rust po všetkých smeroch a zo všetkého, čo som dosiaľ videl, asi najďalej. Ešte ďalej ako Dopesick, Out of Furnace, Ozark či tiež druhá séria Justified a hŕstka ďalších. Seriál je svojrázny, má srdce, neberie si servítky pred ústa a vyzerá skutočne nádherne (natáčanie priamo v Pensylvánii značne dopomohlo). Postavy sú uveriteľné (aj ich konania) a dej mi príde ako niečo bez problémov možné udiať sa, vrátane postranných liniek. Trochu ma mrzí viditeľný zošup úrovne dole počas epizód, ktoré Dahl nerežíroval, pretože fakt nepotrebujem vidieť, ako sa bezdomovci vzájomne nakladajú v nákladom vozni, ako bezďáci kúrujú starých kamionistov na benzínke, či ako si zoofil robí dobre v starom pocestnom moteli nad predstavou hovädzieho dobytku. Odhliadnuc od tohto ale dôrazný divácky zážitok a znovu sa mi potvrdzuje to, čo hovorím už roky – že SHOWTIME je (spolu s FX) tvorcom vizuálne najúchvatnejších a štylizáciou najpôsobivejších seriálov na celom televíznom/streamovacom poli. A samozrejmá veľká vďaka Amazonu, že prebral druhú sériu, aby príbeh uzavrel. --- (31.5.2024) Vďaky v tejto chvíli odvolávam. Druhá séria dielo mení pomerne dosť. Dej sa z vidieka presúva primárne priamo do Pittsburghu a z predtým uveriteľných postáv sa stávajú typické klišéoidné charaktery s novými a zároveň ničím neprekvapujúcimi konaniami, správaním a zvratmi. Bez duše, šablónovité, generické a miestami (rozumej často) hlúpe. Zo svojského kúsku každodenná televízna mrdka. Škoda. Neviem, čo som si vlastne vôbec myslel... (x / x / x / x) (Nápodobný doku na odporučenie) (S1 21.3.2022) (S1 25-26.5.2024) (S2 27.5.2024-31.5.2024)

plakát

Kruh (2002) 

Bolo to 20 rokov dozadu, keď som sa ako tretiak na prvýkrát dopočul o existencii tohto diela. Toho spektra príležitostí odkazovania na popkultúru nebolo tak veľa, minimálne z môjho uhla pohľadu & veku a lokálnych možností toho času. Väčšina referencovala maximálne hudbu, videohry boli na minime (z logických dôvodov, aj keď paradoxne zároveň silnou súčasťou) a filmy boli taktiež dosť pozadu, nakoľko si mohol schrúmať akurát to, čo išlo v TV (tiež pár rokov po a s DVD zbierkami tu bol tak jeden, dvaja spolužiaci), lebo pretože 7-8-9 ročné batoľa asi nepôjde do kina na Nezvratný osud, všakže? Tých filmov, na ktoré veľmi presne spomínam, že oplývali pomerne veľkou silou hovoreného slova, boli okrem Nezvratného osudu najmä séria Scary Movie, Saw, Väzeň z Azkabanu, Requiem či 3:15 zomrieš. A, samozrejme, nočná mora všetkých školopovinných detí v ranných nultých rokoch – Kruh. Ten si spomedzi nich vydobyl priam až legendárny, kultový status. Každý o počine neustále rozprával ako o najhoršej, najstrašidelnejšej veci, ktorá sa dá vidieť. A teraz, aj retrospektívne a aj po pozretí, usudzujem, že Kruh z nich vtedy reálne nikto asi nevidel :D, čo takým veľkým prekvapením zrejme nebude. Sila tohto "varovania" vo mne ale pretrvávala roky a odhodlať sa naň bolo úspešné až teraz, čo koniec-koncov ľutujem. Filmársky vskutku pôsobivé a precízne, s dokonalou kamerou, adekvátne ráznym zvukom a hudobným podfarbením, prekrásnou Naomi Watts, absolútne nádherným dych-berúcim vizuálnym štýlom vďaka tmavo-modro-zelenému filtru (bez gradingu v postpro), bravúrne zvolenými lokáciami (z farmy Morganových som hotový doteraz), skvostnou gradáciou (i keď finále trochu slabšie), nespoliehaním sa na ľakačky (ale budovaním napätia skôr skrz desivú obraznosť) a nesmierne vťahujúcim príbehom (nespomínam, kedy naposledy ma niečo tak skalopevne uchopilo do sedačky s túžbou vedieť a odkrývať viac a viac). Dal som práve rovno maratón so zvyšnými štyrmi filmami (plus kraťas) a pociťujem ľútosť, že som čaro Kruhu na vlastnej koži spoznal až o vyše dve dekády neskôr a nie práve v období, kedy mu najviac pasuje – early 2000s. Trestuhodné premrhanie... (x) (x / x) (x) (x)

plakát

Blast of Silence (1961) 

Osamelé večerné prechádzky nájomného zabijaka z New Yorku po uliciach vianočného Manhattanu, kde počas fušky stretáva starých známych a známe, neustále sprevádzané otravným hlasom jeho svedomia. Veľmi neskorý film-noir, už tri roky po ohraničení konca žánru, s rozporuplným zaradením, kde ho niektorí akademici ešte považujú za noir, mnohí ale už za ten s predponou neo. Počin so zjavne veľkou snahou byť niečo viac a mať filozofický a existenciálny presah, z tohto pohľadu za mňa nesmierne chabý, priam až smiešny. Rovnako ako v prípade Dassinovho kúsku Naked City, aj tu ide skôr viac o kamerovú delikatesu a časovú kapsulu jedného mesta než čokoľvek iné. Na druhej strane, tá silne intenzívna a ponurá atmosféra je naozaj dosť svojská, osobitá a jedinečná, preto sa ani veľmi nečudujem, že bol pre Scorseseho tento film počas štúdia na NYU tak dôležitý. Vidieť ho v 60. rokoch v NYC, tiež asi začnem točiť filmy x) A silne ovplyvnený by som určite taktiež zostal... Komplet galérie: (x / x / x) / Esej a ostatné kktinky: (x / x) (x) (27.11.2021) (29.3.2024) "You don't have to know a man to live with him. But you have to know a man like a brother to kill him."

plakát

Obnažené město (1948) 

Z tieňa v podobe extrémne generického, tuctového príbehu, slabých dialógov, úbohého voiceoveru (SK termín jestvuje?) a neskonalo ohyzdných hereckých výstupov vystupuje skutočne bezprecedentná forma produkcie a spôsob natáčania. Hellinger, Dassin a Daniels, posilnení inšpiráciou o 3 roky staršou rovnomennou publikáciou Weegeeho Felliga, kašlali na vtedajšie normy. Zatiaľ čo prakticky všetci filmári natáčali svoje diela pohodlne vo vnútri štúdií (soundstage a backlot) až do neskorých 50. rokov (okrem Oscara Micheauxa) (a s výnimkou tzv. "establishing shots" {SK termín jestvuje?} bolo všetko z NYC dovtedy natáčané na fiktívnych pľacoch v Kalifornii), táto trojica tvorcov sa s tým vyslovene nesrala a už koncom štyridsiatok zobrala kameru a vybrala sa do ulíc New Yorku, aby svoj počin zapísala do vtedajšej histórie za využitie viac ako stovky rozličných exteriérových lokácií. Naked City viac než čokoľvek iné je zachovanie autentického portrétu tejto metropoly na sklonku 40. rokov v stave, aký je už dávno preč. A to vrátane interiérov nie len súkromných apartmánov postáv, ale aj verejných budov, ktoré odzrkadľovali autentickosť, nie umelosť vyrobených štúdiových setov podľa nejakých predstáv filmárov. Toto byť natočené v Technicolor, sledujem to bez žartu 15x ročne, minimálne... Komplet galérie: (x / x / x) (x) / Eseje: (x / x / x) (x) / Ostatné kktinky: (x / x / x / x / x) (x) (x) (x) (x) (27.11.2021) (27.3.2024) (29.3.2024) "There are eight million stories in the Naked City. This has been one of them."