Kimssi pyoryugi

[ArtFilmFest 2011, Trenčín] Ojedinelé neprijatie od pár sebaistých frfľošov si vysvetľujem iba na základe môjho hypotetického odhadu týkajúceho sa ich nezdravej predpojatosti-averzie vôčí ázijskému filmu, pretože iný dôvod mi pri pohľade na túto nevtieravú "feel good" romancu nenapadá. Pred premietaním odznelo niečo v zmysle-uvidíte to, čo v súčasnosti vymaňuje Juhokorejský "mainstream" z pretrvávajúcej stagnácie a ja sa bez dostatočnej znalosti tohto zázemia pripájam k tým, ktorí "Kimssi Pyoryugi" považujú za víťazný. Ako kľúčový ťah sa mi vidí zvolená taktika rozvrhnutia čerstvej a multifunkčnej premisy, ktorá popri sladkoústom vystavaní "unconventional-love" zápletky pokrýva aj viacero potlačovaných/ignorovaných tém. Či už je to neschopnosť/nemožnosť odpútania/oslobodenia sa od každodenných sterotypov ústiacich niekedy až do zdánlivo neriešiteľných hlavolamov alebo (ne)plánované uviaznutie vo vzduchoprázdne virtuálneho imaginéria v ktorom vládnu fiktívny dvojníci, komótne lži a prebdené noci. Tieto zlovestné výpady racionality sú tu-prostredníctvom uveriteľných hercov-ukázané ako závažné, no zároveň iba dočasné zábrany nevysvetliteľnej existencie ktoré možno odbúrať za podmienky absorbovania a zúročenia netušených impulzov. Za kamerou nestojí amatér, koncept natáčania má logiku (proporčné obmieňanie pečlivých detailov a celkov), zábery sú navzájom previazané-vývojovo na seba nadväzujú a v konečnom dôsledku vrcholia v (sic) odhadnuteľný, ale za to veľavýznamný (SPOILER) "happyend". Inými slovami, totálne snové znázornenie liečiteľnosti japonského fenoménu "Hikikomori." P.S. Aj keď sa to zdá prísne, tak za tie (SPOILER) eskrementy bod uberám, kritizujem za to aj fulminantný "South Park"+iných "fekálistov" a nerád by som robil výnimky-nejde o akúsi moju precitlivenosť, ale o obyčajnú výhradu vôčí prehnanému (mikroskopickému) zaobchádzaniu s výkalmi, ktoré pokiaľ nemajú extra opodstatnenie ("Black Book") alebo nie sú zakomponované s rezervou ("Mammuth"), patria do žumpy a nie na plátno. P.P.S. Ku koncu som mal nutkanie si pospevovať úryvok z piesne mojej čo raz viac favorizovanej kapelky: "Run, whirlwind run, further and further away, into the sun"... (25.06.2011)

Naprosto úžasný příběh dvou osob, které si daru života vážily pramálo. Kim (žena) pravděpodobně představuje životy mladých Korejců, kteří často utíkají od reálného světa do světa virtuální rality. Kim (muž) by mohl být kritikou celé současné konzumní společnosti, která si prozměnu neváží těch věcí, které dávají životu opravdový smysl. A stačí jedna "nehoda" a najednou životy obou postav smysl dostanou. Navíc "připitomělé" herectví hlavního hrdiny mě dostalo stejně jako půvab hlavní představitelky. Svěží vítr z Východu ke mně přivál největší filmové zjevení loňského roku: 10/10 (23.01.2010)

Nenechte se odradit plakátem! Kimssi Pyoryugi je velmi příjemný, originální příběh, na jaké příliš často nenarazíte. Vadila mi naivita děje a chování hrdinů, křečovitý humor a několik menších nechutností, vše ale zachránila opravdu vynikající kamera a střih a hlavně opravdu úctyhodná kreativita tvůrců této podivnosti. Film kličkuje mezi romantickou a absurdní komedií, v pozadí můžete vycítit snahu o zasažení vážnějších sociálních témat, když si zvyknete na trochu exaltované herectví mnoha zúčastněných, určitě si to užijete. A nejdojemnější byla kachnička, tak. (07.03.2010)

Ano, je zde kupa nelogických ptákovin, ale vzhledem k průběhu filmu je zvládnu bez mrknutí oka opomenout. Vyoko nad zemí se opět znáší ta stará známá korejská orginalita, kterou se zde rozhodně nešetří. Jistě je tohle další film, který můžu zařadit mezi filmy, kterým se povedlo mě okouzlit. Herecké duo je poměrně sympatické a překážkou nejsou ani jejich neustále se rozjíždějící oči. Ta romantika v pozadí mi byla k mému velkému údivu poměrně příjemná. Film se snaží obecenstvo oslovit celkem pěkným poselstvím, které je určitě vzhledem k době vysoce aktuální. Na plný počet to nevidím, ale o udělení 4* bych se styděl třeba jen zaváhat. (15.11.2012)

Dva izolované ostrovčeky v anonymite veľkomesta. Každý je opustený inak a iným spôsobom. Zvyšky túžby po poznávaní druhých však kdesi v nich driemu. Ich prejavom je veľký nápis HELLO vyhĺbený na piesočnej pláži a foto-ďalekohľad, vyťahovaný len dvakrát do roka majiteľkou, aby nezabudla na existenciu reálneho sveta. Na základe definitívneho nezanevretia na svet začne ich vzájomná komunikácia. Netradičná a od veci, podobne ako dobrovoľne zvolený únik od spoločnosti. Popri jemne sa rozvíjajúcom vzťahu zároveň dozrieva úroda na poli i v kvetináčoch. Rozleptáva sa nedôvera k spoločnosti, ktorá tak veľmi ublížila. Či už rafinovane lákavou reklamou na bezproblémovú pôžičku, počítačovou simuláciou skutočnosti alebo prostým nezáujmom o tých, čo nedosahujú inzerované hodnoty sebavedomého úspechu, asertívnej komunikácie a spoločenského zaradenia sa. Linka zvládnutia osamelého žitia vonku a vyriešenia životosprávy bola nadnesená a v jej rámci sa vyskytlo zopár spochybniteľných klišé, pričom tieto nedostatky zrážajú výsledný dojem z hodnotenia. Príbeh samotný je však originálnou poctou veľkomestkým apačom. Poznámka: Podobne fungujúce skupinky ľudí celoročne obývajúcich svojpomocne vystavané chatrče zo stavebného i naplaveného odpadu alebo využívajúcich staré kanalizačné, či vojenské stavby, existujú aj na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti rieky uprostred väčšieho mesta viem o troch takýchto obydliach. Na rozdiel od filmu však žijú vždy v skupinách (alebo minimálne v páre) a ich živobytie je oveľa viac naviazané na veľkomestský ruch. Dôvody ich odlúčenia od spoločnosti sú rôzne - alkohol, nešťastná láska, gamblerské dlhy, striktne protispoločenský a protikapitalistický postoj. Všetci títo ľudkovia však deklarovali, že len z pytliactva sa vyžiť nijako nedá a z kultúrnych plodín, ktoré by sa urodili majú občas pár zemiakov, z divých medvedí cesnak. Podmáčané pôdne podložie pri rieke totiž nejaké veľké obilninové hody jednoducho neumožňuje. (18.09.2013)