Waiting for Forever

Když už romantický žánr, tak dávám spíš přednost romantickým komediím než romantickým dramatům, takže na tenhle film jsem se podíval hlavně kvůli mojí oblíbené Rachel Bilson. Musím říct, že se mi to docela líbilo a nejen díky Rachel, která je jako obvykle skvělá. První polovina byla velmi dobrá s několika silnými momenty. Bohužel ke konci se to na můj vkus až moc zamotalo a už to nepůsobilo moc reálně. Mírně nadprůměrné hodnocení si ale film zaslouží. 60% (01.05.2011)

Maximálne nevyrovnaný snímok! Prvá polovica filmu predstavuje hlavného hrdinu sladkého ako karamelový cukrík, vkuse oblečeného vo flanelovom pyžamku a neustále tlachajúceho oničom ako sfetovaného študenta filozofie. Ostatné postavy stáli rovnako za veľkú potrebu a jediná schopná bola Rachel. Našťastie po trištvrte hodine sa hlavné postavy aj stretli (!) a zrazu sa všetka stupídna infantilnosť a demencia vyparila. Z filmu sa stalo to, čím mal byť v celom svojom priebehu. Príjemnou romantikou s prvkami drámy. Nakoniec som rád, že som to dopozeral... (21.05.2011)

Neodsudzujem drámy ani romantické filmy, v ktorých sa vie pritlačiť na pílu, aby divák vyronil nejakú tú slzičku, ale musí to pôsobiť prirodzene, vyplývať z príbehu. Tu to zdá sa nevyšlo najmä kvôli scenáru, ktorý je pozliepaný, nedotiahnutý a rušivo pôsobí najmä zopár nezodpovedaných otázok ku koncu filmu. Vidieť to v telke tak neriešim, ale na kino to nie je. (12.05.2011)

Na první pohled velmi zajímavý snímek. Po zhlédnutí až tak moc ne. Role Willa mi byla místy dost protivná, aneb byl to opravdu šílenec. Mělo to na člověka působit jako dojímavé romantické drama, kdy si přejeme ať daná dvojice skončí spolu. Já si říkala, že Rachel Bilson alias Emma bude cvok, jestli si s tím Willem něco začne. Ale jinak jsem samozřejmě jako každá holka, která brečí u poloviny filmů byla taky místy dojatá. (01.04.2012)

Jadrom celého príbehu je tragédia. Na nej je postavený charakter hlavného hrdinu a vďaka nej je film viacej temnejší ako by mal skutočne byť. Ak si totiž predstavíme romantický film, máme v ňom zaužívané nejaké pravidlá. Tieto pravidla, alebo konvencie, môžme prekročiť, alebo zmeniť, aby sme ponúkli niečo nové. Aby sme film spravili pútavejším a zaujímavejším. V tomto prípade to nefunguje natoľko, aby som hovoril o filme v superlatívoch. Pravdou je, že mi nebolo ľúto nikoho aj keď sa hlavnej dvojici stávali naozaj zlé veci. Ich spojenie, nebolo osudovo prepojené, ani nebolo plné jednoduchých náznakov ako to vyznievalo z rozprávania hlavného hrdinu na začiatku - alebo retrospektív. Samozrejme, že to bol účel filmu a niekomu sa práve toto môže zdať dobré, mne to akosi nestačilo. Pretože po skončení to bolo vlastne o čom? O konfrontovaní sa s problémami? O láske? O životných postojoch, ktoré sa musia zmeniť? O kamarátstve? Film sa nám snaží nahovoriť že o všetkom, ale pravdou je, že žiaden s týchto aspektov nefunguje naplno. V rozmedzí svojho pôsobenia sú tieto aspekty nezaujímavé a bez nejakého ráznejšieho, alebo invenčného prevedenia. Je tam, všetko vďaka čomu je príbeh ucelený, ale ani jedna z vecí, vďaka ktorej by bol zaujímavý. Na konci som mal v sebe namiesto jednej pozitívnej, alebo negatívnej emócie, emotívny guláš. (01.01.2012)