Bestie bez vlasti

Jediný spôsob ako nebojovať je byť mŕtvy... Autentický príbeh, ktorý má však obrovskú chybu, že nie je zasadený do žiadneho konkrétneho reálneho prostredia. Tá neurčitosť bola určite cielená, ale keď ide o takýto typ vojnových filmov, tak oceňujem, keď sa to celé odohráva v nejakom určitom priestore a čas (alebo aspoň približnom). Čo sa týka filmu, očakával som od toho o kus viac (hlavne kvôli premrštenému hodnoteniu). Ale v konečnom dôsledku to bolo v niektorých fázach naozaj zbytočne naťahované a vyplnené zbytočnými scénami dlhých prestreliek a pochodovaním džunglou. Príbeh o osude malého Aguho mal na môj vkus až príliš málo zlomov (vlastne len dva), a tak mi to prišiel napokon celý film relatívne jednotvárny - aj keď mal aj svoje silnejšie fázy, no tých bolo žiaľ na tú dĺžku filmu dosť málo. 3* sú tak akurát. (22.10.2015)

Film som videl ešte predtým, ako som sa začal zaujímať o streamovaciu službu Netflix. Je to jeden z mála filmov, ktorý nevykresľuje afričanv ako obete, ale ako krvilačné tvory, ktoré sa vraždia navzájom medzi sebou. Dosť realistická sonda do mysle zmäteného dieťaťa, ktoré sa stane vojnovým strojom a aj veľmi intímnym priateľom vodcu, ktorý zvrhne zlú skorumpovanú vládu a v krajine rozpúta ešte väčšie peklo, aké tam bolo. Porovnajte si to s knihou/filmom Pomaľované vtáča a zistíte, že vnímanie hrôz vojny z pohľadu dieťaťa sa dá ponúknuť oveľa lepším spôsobom. Na druhej strane v nasledujúcich rokoch priniesol Netflix podstatne horšie filmy či seriály. (17.01.2020)

Podíval jsem se na to pod vlivem jednoho článku o dětských vojácích a musím říct, že ten stručný článek na mě zapůsobil víc, než dvouhodinový film, který fakta překlápí do příběhu. Ale špatné to není, má to fajn rozjezd, kdy si hrdina ještě užívá bezstarostného dětství, několik silných scén (první zabití, setkání s matkou...) a Idris Elba válí, ale v mých očích by tomu prospělo trochu svižnější tempo. (22.02.2016)

Viděno 2x -- Fukunaga se nesnaží šokovat/dojímat za hranu. Beasts není greengrassovsky akčně/adrenalinově syrový. Ani přehnaně odtažitý a chladný. Ale samozřejmě to není ani americký patetický dojáček. Má ze všeho něco, ale zároveň má vlastní tvář a vlastní cit. Fukunagovo filmové chameleonství a nerozpoznatelnost charakteristického stylu napříč žánry z něj dělá jednoho z nejzajímavějších režisérů současnosti a samozřejmě i budoucnosti. Těším se, čím mě dostane příště. (21.10.2015)

K hodnoteniu filmu to samozrejme nepatrí, ale pre pochopenie čiernej Afriky odporúčam prečítať knihu Eben od reportéra Ryszarda Kapuścińskeho. Skvelá je hlavne kapitola o tom, ako sa uprostred dôležitej frekventovanej cesty medzi dvoma veľkými mestami zjavila obrovská jama. Tá extrémne spomalila dopravu, ledva sa dala prejsť. Hneď pri nej však kamionistom kopu miestnych ľudí začalo predávať proviant a iné drobnosti. Nikomu už potom nenapadlo jamu zakopať, lebo sa z nej vlastne stala živiteľka niekoľkých dedín. Tento kontinent našinec nikdy nepochopí, ani jeho konflikty. Film je presne to, čo očakávate od príbehu o detských žoldnieroch. Veliteľ bol charizmatický, škoda ale, že v určitých častiach stopáže sa k divákovi nemilosrdne začala vkrádať nuda... (08.04.2021)