Jak jsem strávil tohle léto

Rusko rozumom nepochopíš. Napísal v svojej hádam najznámejšej básni Fiodor Ivanovič Ťuťčev a platí to aj pre tento film. Každý však, kto si zamiloval odľahlé polárne kraje, ruskú dumku i mlčanlivosť pustín, rovnako tiché pobafkávanie vo hvizde vetra, užije si i toto. Absurdné správanie i zvláštny komunikačný kód dvoch mužov navzájom i k vysielačke prijímajúcej a odosielajúcej pukotavé správy o stave vetra a rádiokativity sú reakciou na prostredie extrémnych klimatických podmienok. Meteorológov netrápi alebo si neuvedomujú z krajiny vyzmizíkovanú duchovnosť a magické obrady pôvodných obyvateľov - Čukčov. Pokračujú v rokmi nadekrétovanom vyťažení priestoru pre hospodárstvo a vojenské účely. Jeden z mužov sa pritom zaštiťuje rodinou a druhý videohrami, mobilom a rockovou hudbou. To sú ich bôžikovia, to je ich viera. Niet divu, že keď sa im tieto modly odoberú, vzniká extrémny konflikt, vyznievajúci na prvý pohľad nepravdepodobne a vycucane z prsta. V skutočnosti ide o filme veľmi silné poznanie krajiny a ľudí v nej prostredníctvom pocitu, ducha a hmoty (viem, že to znie blbo, ale: viď prvú vetu komentára :). Plus veľké plus za poďakovanie počúvaniu hudby ruskej pankovej skupiny Graždánskoj abaróny (Гражданской Обороны - Občianskeho odporu) v záverečných titulkoch, bez ktorého by vraj film nevznikol. (13.08.2013)

Prekvapenie, aj keď už samotný námet sluboval dosť. 3/4 filmu ide ako po masle, skvelé vykreslenie prostredia a celkom aj postáv. Iba "celkom" preto, pretože mladík je v poslednej 1/4 filmu dost divný a jeho správanie nie je ani v náznakoch vykreslené a teda predchádzalo mu. Menším mínusom je absencia hudby, ktorá by mi do toho dramatična velmi pasovala. Scenáristicky je film celkom zmáknutý, teda až na ten záver, režijne je to iba priemer (statická kamera, opakovanie sa tých istých uhlov záberov a pod). Každopádne odporúčam, už len kvôli originálnemu námetu a prostrediu. Hodnotenie: 80% (12.08.2013)

Medzi najväčšie rozdiely medzi americkým a ruským filmom patrí, že od amerického viac-menej vieme čo môžeme čakať a od ruského nie. Možno odlúčenosť od civilizácie a samota, polárne dni a noci a možno len zámer scenáristu pohrať sa s divákom spôsobili aj tu v komentároch toľko nepochopiteľné skratové chovanie hlavného hrdinu. Každopádne zaujímavý a možno pre Hollywoodom odchovaného diváka nepochopiteľný film. (23.01.2012)

Dvouhodinový pohled na čukotské (nebo kýho čerta) pláně. Situace na meteorologické stanici, kde pobývají dva zaměstnanci - zkušený pardál a nováček Paša. Postava Pašy je pak rozporuplná a roztáčící děj do skutečných vývrtek, aby pak všechno nějak skončilo...Moc se tu nemluví a nikdo nikam nespěchá - ale mějme na paměti, že je to ruský film. A film je to zdařilý, nevím jak to, ale i když jsem se dívala v pozdní hodinu a bylo to fakt dlouhé a děj tedy tekl velmi poooomalu, nenudila jsem se a jsem ráda za ten neotřelý pohled. Více takové syrovosti a studeného vichru. (07.02.2011)

Najväčší problém tohto filmu je, že každý záber trvá o polovicu dlhšie, než je to potrebné. Aj keby sa skrátili o polovicu, stále môžme hovoriť o pomalom tempe rozprávania. Prvá hodina je dosť stereotypná, prakticky bez akejkoľvek scény, ktorá by aspoň nachvíľu prerušila jednotvárnosť. Naopak druhá polovica je výrazne zaujímavejšia. Hladovanie a skrývanie sa na ostrove pred nevypočitateľným kolegom je vzhľadom na rozťahaný úvod výrazné oživenie. Scénu kde sa už maximálne vyčerpaný Pavol zohrieva nad bedňou s rádioaktivným materiálom i jeho pomstu si budem dlho pamätať. Škoda tej veľkej rozvláčnosti a nevyváženosti, pretože prostredie i atmosféra je výborná a komorne ladeným snímkom ako tento som sa nikdy nevyhýbal. Skrátiť ho o 20-30 minút a možno by som dal aj štyri. Ale keby, keby...60%. (04.12.2011)