Niet inej cesty

"Ľudia majú radi mŕtvych hrdinov, živý sú na obtiaž..." Ťažko sa mi hodnotí film o Štúrovi, ktorý vám o Štúrovi nepovie dokopy nič. Kvietik mi nevadil, myslím , že to zvládol, len je väčšina zvyknutá vídať ho v úlohách tvrdých chlapov. Dobrá polovica filmu sa venuje Štúrovmu romániku a tá druhá skôr revolučnému roku 1848 a revolúcie ako takej. Prípravy do boja, pochody armád boli ok, v súbojoch a bojových scénach sú samozrejme rezervy veľké. Z filmu mám celkovo zmiešané pocity, pretože pôsobí trochu chaoticky akoby nevedel o čom chce vlastne vypovedať. 60%. (22.11.2015)

Oficiálny text distribútora je podľa môjho názoru trochu zavádzajúci, keďže v prípade filmu Niet inej cesty sa nejedná o klasický životopisný film. Ľudovít Štúr je síce hlavnou postavou filmu, ale dej filmu skôr ako jeho život opisuje revolučné udalosti z rokov 1848 – 1849, hlavne ozbrojené povstanie Slovákov proti politike Pešti. Film je čiernobiely a je nakrútený v širokouhlom formáte. Je druhým kolibským filmom režiséra J. Zachara, tým prvým bola komédia Zmluva s diablom, ktorú nakrútil rok pred tým. Snímka zrejme vznikla pri príležitosti okrúhleho (120. výročia), ktoré uplynuli od ozbrojeného povstania Slovákov v roku 1848. V tomto revolučnom roku sa odohráva aj iný kolibský titul nakrútený v roku 1968 – Bielikovi Traja svedkovia. V hlavnej úlohe Ľudovíta Štúra sa predstavil Štefan Kvietik, jeho lásku Adelu Ostrolúcku si zahrala Emília Vášáryová , jej otca, grófa Ostrolúckeho stvárnil František Dibarbora. Ivanovi Rajniakovi sa ušla postava J. M. Hurbana, v menšej úlohe J.V.Friča sa mihol český herec Josef Laufer. Exteriéry filmu sa natáčali aj vo Viedni, kde sa časť filmu odohráva. Film ma nenadchol, ale ani nesklamal, pri jeho sledovaní som mal pocit, že mám pred sebou učebnicu dejepisu. Ide o zabudnutý titul, ktorý tak trochu právom zapadol prachom. (09.02.2011)

Zaujímavý historický snímok, ktorý sleduje našich národných buditeľov v boji za takmer nemožným. Určite to nie je životopisný film o Štúrovi, aj keď on v ňom má hlavné slovo. Na záver sa vo filme objavujú bojové scény, kde sa títo naši buditelia spolu s obyčajným ľudom stávajú dobrovoľne bojovníkmi revolúcie, a nielen obrazne. Nemyslím si však, že obsadenie Kvietika bol ten najlepší nápad, len ťažko som si naňho zvykal. A na koniec len konštatovanie, že hoc sa drží historických reálii a nenájdeme v ňom ani kúska socialistickej agitky, z témy sa dalo vytrieskať aj viac. (01.03.2015)

Zbrojnoš přijde na ples. Orchestr okamžitě přestává hrát. „Was ist gescheen?“, zeptá se důstojník. „Revolution in Wien.“, odpoví zbrojnoš. Zasvěcená smetánka se začne na oko strašně divit a poulit oči. Nejvíc pan hrabě, který psal osobně k revoluci scénář. „Noviny zachovajte kým sa dá.“, propaganda musí pokračovat. (21.02.2020)

Tvorcovia sa podujali natočiť romanticko-historický film o revolučnom roku 1948 a láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej. Celý príbeh pôsobí do veľkej miery ako sfilmovaná učebnica dejepisu, istá rezignácia na tvorcovský umelecký vklad je poznateľná, čo je na škodu. Strohý snímok však nikomu neublíži, ale ani nenadchne. (15.07.2018)