Reklama

Reklama

Johanka z Arcu

  • USA Joan of Arc (více)
USA, 1948, 145 min (Director's Cut: 100 min)

Režie:

Victor Fleming

Scénář:

Maxwell Anderson, Maxwell Anderson (divadelní hra)

Hrají:

Ingrid Bergman, José Ferrer, J. Carrol Naish, Francis L. Sullivan, Ward Bond, Shepperd Strudwick, Gene Lockhart, John Emery, Cecil Kellaway, Selena Royle (více)
(další profese)

Panna, vojevůdkyně, kacířka i mučednice aneb superhvězda patnáctého století. Ingrid Bergmanová v americkém historickém filmu, oceněném dvěma Oscary. Koncem dvacátých let patnáctého století zmítá Francií již téměř sto let trvající válka s Anglií, jejímiž důvody jsou spory o územní državy i o následnictví francouzského trůnu. Anglická vojska okupují sever Francie a pomalu postupují dál na jih. Negramotná dívka Johanka, dcera zámožných lotrinských sedláků, předstoupí v té době před královského správce s tím, že slýchá hlasy a že se jí zjevují andělé a světci. Ti jí prý zvěstují, že si ji Bůh vyvolil, aby rodnou zemi zachránila. Dostane se až na dvůr korunního prince (dauphina) Karla, který byl legitimním nástupníkem francouzského trůnu, avšak z politických důvodů přišel o dědické nároky. Jana jej přesvědčí o svých viděních a Karel ji skutečně postaví do čela válečného tažení. Díky jejímu nezlomnému přesvědčení se vojsku podaří v bitvách prolomit anglické úspěchy a mimo jiné osvobodit významné město Orléans. Především díky ní je dauphin nakonec přece jen korunován na krále Karla VII. Z Johanky je národní hrdinka. Jenže svůj politický úkol splnila. Pro krále ztratila na významu a Angličané spolu se svými burgundskými spojenci ji považují za nebezpečnou. Její osud je zpečetěn... (Česká televize)

(více)

Recenze (26)

MM_Ramone 

všechny recenze uživatele

Príbeh Johanky z Arku, panny orleánskej, ktorá počúvla hlas boží a postavila sa na čelo francúzskej armády bojujúcej proti Angličanom, bol už viac krát sfilmovaný. Mne osobne sa najviac páči verzia režiséra Luca Bessona z roku 1999, kde hlavnú postavu stvárnila Milla Jovovichová. "Johanka z Arcu" od Victora Fleminga je o poznanie staršia. Natočil ju v roku 1948. Titulnú hrdinku dal stvárniť slávnej Ingrid Bergmanovej. Snímok bol ocenený americkou Akadémiou filmových umení a vied dvoma soškami Oscara. Za kameru a kostýmy. Dozaista si ich zaslúžil. Avšak na dnešnú dobu pôsobí dosť zastaralým dojmom. Súčasný divák je navyknutý na naturalistickejšie, historicky a dobovo reálnejšie spracovanie. Flemingovu Johanku dnes dokážu plne ohodnotiť asi len filmoví pamätníci a fajnšmekri. *** ()

kinderman 

všechny recenze uživatele

Divadelní hru Jana Lotrinská napsal M.Anderson přímo pro Bergmanovou, hrála se v letech 1946- 47 a pojednává o přístupu herečky k ztvárnění postavy, která ji posléze zcela pohltí. Film je klasickým historickým dramatem (tvůrce hry je spoluautorem scénáře), ubíhá svižně (trochu natahovaná je až poslední třetina), je přesvědčivý v bitevních scénách a andělská Ingrid v nablýskané zbroji by na hradby plné nepřátel pravděpodobně nahnala i zapřisáhlého pacifistu. ()

Reklama

Anderton 

všechny recenze uživatele

Na Ingrid Bergman je pekný pohľad aj v chlapčenskom účese a obleku a staré maľované pozadia majú krásne béčkové čaro dávno zašlých kinematografických dôb. Hollywood kedysi rád natáčal takéto dlhé historické eposy s jednou bitkou a množstvom dialógov. Johanka právom nepatrí medzi tie najúspešnejšie spektákle, i keď na plagáte tvrdí, že je tým najväčším. Ústredná bitka pôsobí dnes smiešne a ani v boji s dobovou konkurenciou jej nevýrazné výkriky na hradbách nevyhrávajú. Prvá polovica filmu je bohužiaľ dosť naivne a pomerne nudne natočená, na ten pravý rozbeh si musíme počkať až do plného rozprúdenia intríg a pri slávnom súde sme už absolútne v deji zainteresovaní. Tam to vrie, ale pre mňa je stále táto dejinná udalosť iba konfrontáciou skorumpovanej psychopatickej cirkvi a odvážnej puberťáčky, ktorá to nemala v hlave úplne v poriadku. To nedokáže zakryť ani Fleming, ani Dreyer, ani Besson. Dnes je jej posolstvo politicky nekorektné, tvrdiť, že za slobodu treba bojovať a nie uzatvárať mier, by dnešnou cenzúrou asi neprešlo. Ale po druhej svetovej vojne to bolo v poriadku. ()

Radek99 

všechny recenze uživatele

Zajímavé je komparovat nejen s Bessonovou verzí z roku 1999, ale také i ze soudobými historickými spektákly z druhé strany železné opony, tedy kupříkladu s Vávrovým Janem Husem. Řemeslně i výpravou vyhrává Vávra, ideologický balast je ovšem mnohem méně patrný na americkém velkofilmu... Každopádně éra historických kostýmních velkofilmů měla své nepopiratelné kouzlo... ()

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Najromantickejšia verzia Jany z Arku, ktorú sme mali možnosť zatiaľ vidieť. Ingrid Bergman bola iste skvelá herečka a na romantickú úlohu ako stvorená, ale vo veku 32 rokov hrať 17 ročné dievča, to nebol celkom najlepší výber. Najlepšia verzia Jany preto ostáva TV film z roku 1999 v hlavnej úlohe s Leelee Sobieski, ktorý sa na nič nehral, bol kruto stredoveký. Táto verzia s Ingrid sa zameriava na osobnosť a charizmu Jany, jej čaro a tomu zodpovedá aj scenár. Historické pozadie tu nie je celkom vysvetlené a sú tu značné medzery. ()

Galerie (55)

Zajímavosti (4)

  • Poslední film režiséra Fleminga před jeho náhlým úmrtím. (džanik)
  • Natáčení filmu začalo 15. září 1947 ve starých filmových atelierech Hala Roache v Culver City. (Zdroj: Kniha Charlotte Chandler: Ingrid - biografie Ingrid Bergman). (Pavlínka9)
  • Film obdržel i speciálního Oscara pro producenta Waltera Wangera, který se zasloužil o přenesení tak významné a známé osobnosti jako je Johanka z Arku na filmové plátno a přitom nebyl porušen její "obraz". (Zdroj: Kniha Charlotte Chandler: Ingrid - biografie Ingrid Bergman). (Pavlínka9)

Reklama

Reklama